Kto som ?

Ahojte ... :)

Dnes to bude taký zvláštny článok ... ani neviem ako ho presne nazvem. Bude to taký možno osobnejší článok a možno ani nie. Sama neviem kde sa to vyvinie. Každopádne, by som tu chcela hovoriť o tom, kto vlastne som. Zamýšľali ste sa niekedy nad podobnou otázkou ? Kto som ? Čo tu robím ? Aký mám zmysel ? No hlavne tou prvou otázkou ? Ja áno ... Hlavne dnes, keď som sa cez ekonomiku nudila, samozrejme len v hlave :D :D :D Kto som ? Všetci o mne vedia meno, no len málokto vie, aká naozaj som. A kto som ? 

Niekoľkokrát mi v teste vyšlo, že som extrovert. Som naozaj extrovert ? Spĺňam všetko okolo. Pán google hovorí, že extrovert je človek, ktorý je prístupný vonkajším podnetom a som otvorená a budujem krátkodobé priateľstvá. Som naozaj taká ? Ako viem, ono to všetko súhlasí. Som výrečná a moje rozprávanie s druhou osobou vyzerá tak, že ja vediem dlhý monológ a druhý počúva. Mávam však chvíľky, kedy si hovorím, že som naozaj introvert. Naozaj ! Kedy ? Napríklad, keď mám povedať svoj názor. To by pre extroverta nemal byť problém. Príkladov je viac. Tiež mám strach, keď má vystúpiť pred nejakým publikom.


 Mne rečnenie nerobí problém, pokiaľ sa rozprávam s jednou alebo niekoľkými osobami. Avšak, keď mám vystúpiť pred niekoľko osôb a viem, že budú sústredení len na mňa, začína ma chytať panika. Som schopná sa rozklepať a nepovedať ani slovo. Keď som v strese tak sa smejem, a preto moje niektoré prejavy sú plné úsmevu :) :) :)  Tiež si neviem presadiť svoj názor. V poslednej dobe aj vďaka blogu sa to učím, no vždy keď mám niečo povedať niekomu s kým sa nebavím, tak to nejako tak, že ja sa zakokcem alebo sa neviem vyjadriť. Čo sa týka priateľstiev. Ono, nijaké priateľstvo nie je stopercentné. Napriek tomu si myslím, že mám dlhodobé kamarátstva. S jednou kamarátkou sa poznám už asi 3 roky a s druhou je to už cez nejaký tie desiatky. To je dosť dlhá doba, či ? 


Toto je moja nová kamarátka Evka :)                                                            Toto som Ja, Miška a Evka :) 




 S tým spomínaným rozprávaním mi hneď napadla otázka : "Bojím sa sama seba ?". Musím sa priznať, nad touto otázkou som sa naozaj hlboko zamyslela. Normálne mám strach aj z odpovede. Bojím sa ? Neviem či sa to dá nazvať strachom. Možno to nie je strach, no je to niečo podobné. Ako mi to napadlo ? Rozprávanie je pomerne moja silná črta osobnosti a niekedy mám aj s tým problém. Viem, že sa za svoj názor nehanbím. Inak by som asi nepísala takýto článok či blog všeobecne, nie ? Mám tu plno názoroviek. Aj tak mám niekedy pocit, že sa bojím vyjadriť. Ako keby som sa naozaj bála ... je to teda strach ? Stále používam slovo "báť sa". Je to strach ? Neviem ... naozaj neviem. Myslím si, že sa nebojím sama seba, no bojím sa v určitom zmysle, čo na to povedia ostatní. Nerobí mi problém povedať názor, no bojím sa tej reakcie. Je to ako Chémia. to vám asi nič nehovorí, že ? :) Jedna reakcia ( v mojom prípade je to vyjadrenie názoru na nejakú tému), vyvolá ďalšiu reakciu ( v mojom prípade odpovedať a zareagovanie na môj názor). A ja sa bojím tej druhej reakcie. To mi pripomína rečnícky prejav, ktorý ma čaká v Pondelok. Neviem kedy tento článok zverejním, takže dosť možné, že už mám za tým. Čaká ma rečnícky prejav, ktorý musím povedať pred celou triedou. V triede nás je 28 vrátane mňa. To musím dať :/ Už sa vidím ako sa trasiem pred tabulou. To bude katastrofa. Budem to musieť nejako uhrať a prežiť. Asi sa zahrám na herca. :/ Je to divné a smejem sa momentálne, no s týmto sa mi  spája jedna vec a to konverzácie anglického jazyka. Vážne !!! Tie konverzácie u mňa predstavujú hrozbu straty života. Keď ich prežijem vždy som vnútorne spokojná, hrdá a zároveň aj šťastná. No, deň pred tým ma oblieva pot a nie a nie prísť im na chuť. Z nich mám skutočný strach. Viete z čoho ? Z rozprávania ! Áno, prosím pekne ! Som extrovert, ktorý sa bojí rozprávania v cudzom jazyku. Tak to je celkom komické !!! :D Totižto ...  učiteľka nás niekedy spája do dvojíc. Každopádne, je jedno či sedíte s Evou alebo Pavolom. Ona vás porozhadzuje a teda môžete skončiť s hocikým, kto je vo vašej skupine. V našej skupine sú ľudia z Oktávy ale aj našej triedy. Nemám rada tieto premeny. Človek nevie s kým skončí a ja sa nechcem rozprávať s nejakým iným človek z druhej triedy. Bojím sa, že mi nebude rozumieť či niečo nebude vedieť preložiť. To sa naozaj stáva a ja mám vždy veľmi zlý pocit. :/ Bojím sa teda v podstate sama seba ? 




Bojím sa ? Každý ma vo svojom živote strach. Mám ho aj ja. Mám ho ale aj zo seba samej ? Začínam mám pocit, že nie. Nebojím sa svojej podstaty, no  mám strach z kopu vecí. Vrátim sa späť na začiatok. Som extrovert ? Chodím na koncerty a moji blízky priatelia ma poznajú len ako extrovertnú povahu, no vedia o týchto mojich muchách. Mením sa na introverta ? Mení ma tento strach na introverta ? Možno trošku áno, no to by nemal byť problém. Veľakrát som počula, že strachu sa treba postaviť a to bude aj môj postup. človek by mal bojovať zo strachom a ja budem musieť zabojovať či na maturite, či cez školský rok na konverzáciach. 



Tak toto bolo moje vyrozprávanie. K čomu som prišla ? Aký mám záver ? Som extrovert a takisto ako môže mať čiernovlasá baba občasné blond chvíľky, ja som extrovert, ktorý má občasné introvertné chvíľky. Na otázku či sa bojím .... Nevie. Bojím sa iných veci, no moja podstata je moja podstata a tej sa nezbavím a ani nechcem. Možno mám niekedy aj strach sama zo seba, no každý ma také chvíľky, či ? 

Dúfam, že som vás neznudila a možno ste sa o mne niečo dozvedeli. :) Možno ... 

xoxo
Aďka  


6 komentárov:

  1. Presne tieto myšlienky poznám, dosť často som do nich upadala ale našťastie je to už minulosť. Myslím si, že je zbytočné báť sa vyjadriť svoj názor, resp. báť sa reakcie naň. Možno sa mi to ľahko hovorí, po otcovi som totiž zdedila, že ma nezaujíma čo na to ten druhý človek hovorí, pokiaľ nie je priamo spätý s tou danou vecou. Teda v situácii kedy ja hovorím svoj názor napríklad na vykorisťovanie zamestnancov vo firmách, nezaujíma ma reakcia napríklad mojej spolužiačky. Pokiaľ sa so mnou začne hádať, že to nie je pravda a môj názor je hlúpy a smiešny a podobne, netrápi ma to. V takomto prípade si totiž vždy budem myslieť, že jej názor je len jeden z iných názorov, ktoré musím akceptovať a ak ona nemieni akceptovať ten môj, je to jej hlúposť a teda jej problém. Pokiaľ by som ale na tú tému diskutovala priamo so zamestnancom danej firmy, jeho názor by ma zaujímal pretože má na to realistický pohľad. Názor je vždy subjektívny a tak aj reakcia naň. Netreba sa báť hovoriť, treba sa báť mlčať :) Prepáč za dlhý a nudný komentár, len som chcela vyjadriť svoj názor na vec (hihi).

    http://sophisticateddiary.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. to je veľmi dobrý prístup, no na takéto činy asi budem musieť dorásť alebo fakt neviem. Mňa štve keď vidím, že niekto sa stará do môjho sveta a pritom nič nevie a tiež sa nerada hádam. Dávam až moc na názor druhých :/

      Odstrániť
    2. Netreba dorásť, treba zmeniť svoj postoj. Jednoducho si aká si a bude to tak vždy, budeš sa navždy kvôli tomu obmedzovať? To by bolo zbytočné :) Budem ti držať palce.

      Odstrániť
    3. ďakujem :) Tak to asi potrvá, kým sa ja zmením :/

      Odstrániť
  2. Pekné zamyslenie :) a pekná myšlienka- extrovert s občasnými chvíľkami introverta :) a ešte aj veľmi pekné fotky :)
    na mojom blogu prebieha Giveaway, budem rada ak sa zapojíš :) http://oodla.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť