Ahojte :)
Život je niekedy krátky na to, aby sme čakali na správny čas. A ten správny čas niekedy ani nepríde. Príde? Kedy? Zajtra? Dnes? Kedy je správny čas? Ja neviem. Tento príbeh začal spontánne v januári, kedy sme si poslali prihlášky a už nebolo cesty späť. Áno, v januári 2023 a áno bežalo sa v apríly 2023. Viem, som šialená... Poďme sa na to pozrieť z blízka!
KDE PRÍBEH ZAČAL?
Príbeh začal v januári 2023, kedy sestra povedala, že by chcela ísť bežať na akcii maratón Bratislava. A hneď ma do toho zapojila, že hádam nepôjde sama. A ja som ten ten typ sestry, kedy sa niekoho nevykašlem. Prihlášku sme poslali až po našej týždňovej lyžovačke (pre istotu) a už zostalo iba trénovať a modliť sa.
Aby som vás dala do obrazu - my od začiatku tohto roka sa snažíme aktívne žiť. Pre seba. Nie sme nejakí športovci, ale snažíme sa hýbať. A tak sme k tréningom pridali kardio a teda konkrétne beh. Nebudeme si klamať, bolo to náročné a tá predstava bola šialená. My sme sa rozhodli pre beh 4,2km, tzv. minimaratón. Štartovalo veľmi veľa ľudí. Mysleli sme si, že to dáme do 45 minút, nakoniec sa nám to podarilo za 35 minút, ale to už predbieham.
Trénovali sme denne. Začali sme chôdzou, pokračovali behom. Nebolo veľa času a tak sme sa snažili dostať do nôh tú vzdialenosť, nech to bolí na akcii čo najmenej. A viete, čo? Podarilo sa. V cieli to takmer nebolelo...
AKO PREBIEHAL ŠTART?
Štartovalo sa vo vlnách, takže my sme boli v druhej vlne. Nemala som veľké očakávania. Mojím jediným cieľom bolo dobehnúť do cieľa po svojich a sama - bez pomoci záchranárov a podobne. To sa mi splnilo. Podľa mňa pomohlo to, že som nemala skoro žiadne očakávania. Moja sestra si išla užiť tento beh a teda všetko fotila a točila. Ja som išla prežiť. Vnímate ten rozdiel?
Keď som stála už na štarte oblečená obklopená bežcami (áno bežcami, šialené), tak som mala až slzy v očiach. Cítila som rôzne emócie. Bili sa vo mne rôzne pocity. Na jednej strane som si hovorila, že Aďka užívaj si to, nevieš či budeš mať túto možnosť inokedy. Na druhej strane som sa opakovane seba samej pýtala, že čo tu robím, veď ja neviem bežať a nevydržím dlho. Moje telo nie je stavané na beh a nemám ani na to momentálne fyzičku. Napriek tomu som to nechcela vzdať, niečo mi hovorilo, že mám ísť do toho a skúsiť to.
Mala som chaos v hlave, ale ja nie som typ čo veci vzdáva a tak som do toho dala maximum... a odštartovala som!
AKO RPEBIEHALI SAMOTNÉ PRETEKY A TEDA SAMOTNÝ BEH?
Ja viem, že človeku, ktorý netrénuje sa neodporúča bežať a teda ani nie s mojou váhou. Ono, namáha sa srdce. A ja som o to vďačnejšia, že som to dokázala. Ja svoje srdce trénujem pravidelne, nie som vrcholový športovec, ale ani nesedím iba za PC.
Ale samotné preteky vyzerali zaujímavo. Krásy prírody a mesta som si nestíhala užiť. Veľa ľudí povzbudzovalo, čo mne celkom pomohlo posúvať svoje limity ďalej a ďalej. Je pravda, že sem-tam som kráčala veľmi rýchlou chôdzou, lebo som chcela odfotiť niečo. Mojim cieľom bolo si to užiť a zažiť zážitky, ktoré budem mať navždy u seba v srdci a v hlave. To sa podarilo...
Ľudia a celkovo bežci robili dobrú atmosféru. Tlieskali, povzbudzovali a to sú tie momenty, ktoré vás nakopnú vpred. Ono, keď ma predbehol nejaký starší pán (cca vek po 80 rokov, áno aj takí tam boli), tak som si hovorila, že keď to dá on, tak musím aj ja. Niekoho som dokonca aj predbehla a to bolo super! Uvedomila som si, že naozaj je to všetko v hlave a dokážeme čokoľvek, aj keď nás chce hlava oklamať, že už sme na dne svojich síl. Nie sme...
AKÉ BOLI POCITY V CIELI?
Ja som zo seba dala maximum. Tých 35 minút, čo mi to trvalo ani neboli nejaké utrpenie. Dala som to, aj keď na trati som mala sem-tam krízu. Všetko som zvládla vďaka mojim najbližším, ktorí tam boli so mnou a to ocino (fotka nižšie) a sestra Vierka (fotka vyššie), ktorá so mnou bežala celú trať, síce mohla ísť rýchlejšie a spraviť krásny čas.
Pocity v cieli boli neopísateľné. Prežila som. Zvládla som to. Pocit hrdosti a pýchy na seba samú. Milovala som sa. Naozaj som sa mala rada, že som to nevzdala a dala som to. Ja som to dala. Bola som naozaj vďačná.
*** Samozrejme, všetko treba konzultovať s vašimi blízkymi alebo s odborníkmi. Veľa šťastia!
Ponaučenie do budúca?
Keď vám bude niekto hovoriť, že to nezvládnete, tak ho nepočúvajte. Je to na vás, čo zvládnete a čo nie. Je na vás ako sa rozhodnete. Nech sa rozhodnete akokoľvek, tak vždy máte pravdu a stane sa to, čo hovoríte. Ak sa rozhodnete bojovať, tak vám držím palce! Ja vám verím...
Dúfam, že sa vám dnešný malý storytime páčil. Ja ďakujem za možnosť si zabehnúť na tejto krásnej akcii, ktorá bola skvelo zorganizovaná a mala som celkovo dobrý dojem z akcie, veď viete, že ja sem chodím pravidelne ako divák. Tak už aj ako bežec...
xoxo
Aďka
0 Comments:
Zverejnenie komentára