Keď zo mňa hovorí moja duša ♥

Ahojte :)

Konečne som sa potešila, že dnes si môžem sadnúť za NTB a reálne niečo písať. Momentálne sedím vo svojej detskej izbe. Sedím za stolom, kde mám položený NTB a pred sebou mám obrovské okno. Vonku je fakt hnusné počasie - fúka vietor a pod chvíľou prší. Zima je. Som sama doma. Len ja. Ja a moje myšlienky. Len ja a moje pocity. Len ja a moje skutočné ja, ktoré málokto vidí. To zranené ja, ktoré vidím iba ja, lebo vo svete musím vyzerať silná. Všetko zvládam. Ale sú dni ako tieto, kedy nezvládam nič. Asi svoju myseľ udržať na uzde a nedovoliť jej, aby stále jazdila po spomienkach, ktoré sú veľmi ďaleko, no stále veľmi silné a hlavne... bolestivé. A viete čo? Je to v poriadku. Každý máme tú neodkrytú komnatu, ktorú skrývame a pritom práve v nej sme to MY. Práve tam sa skrýva to skutočné naše JA. A mali by sme ju sem tam odkryť, aby sme sa presvedčili, že stále ešte dýchame. Stále sme to my samy. Stále sme tu samy pre seba. Stále sa máme radi. Stále sme samy sebou... 



... je šialené ako sa snažíme zapadnúť do davu a pritom sme to my samy, ktorí si tvoríme vlastný svet. Chceme mať krásne fotky, upravený feed na instagrame, reprezentatívne príspevky. Hádžeme komentár pod videá a snažíme sa byť múdri. A pritom? Veľa týchto ľudí si rieši na internete iba svoje komplexy. Upravujú si fotky, lebo je to "in", no zároveň chcú vylepšiť na tých fotkách samých seba. Pridávajú citáty na FB a ani nevedia, kto bol ich autor. Tvária sa, že majú svoj ideálny život a všetko je ružové, ale pamätajte na to, že sú to sociálne siete a tie siete, sú klamstvá. Klamy, ktoré tvoríme možno my samy - a možno aj v tejto chvíli. Hádžeme často "inteligentné" komentáre pod videá a zhadzujeme tvorbu iných ľudí, lebo samy sme nedocenení? Kopa z týchto ľudí si tak rieši svoje komplexy (nehovorím, že všetci) a tvária sa, že sú inteligentní, no pritom majú v hlave seno. Prečo sa snažíme skrývať samých seba? Každý z nás je jedinečný. Každý z nás je dokonalý, taký aký je a nepotrebuje na to sociálne siete. Kedy ste naposledy ocenili svojho partnera, že je v niečom dobrý? Kedy ste mu poďakovali za tie raňajky, ktoré vám pripravil. Kedy ste mu povedali a poďakovali za to, že vôbec s vami je? Kedy? Dúfam, že minimálne pred pár hodinami, alebo ste mu aspoň poslali sms v tejto chvíli... 

Ani ľudia nie sú v našom živote veľká samozrejmosť a berieme ich tak často. To, čo máme si uvedomíme až vtedy, keď to stratíme. Niekedy to potrebujeme, ale niekedy potom aj nie... Často ale strácame ľudí, lebo nie sme samy sebou. Pre príklad uvediem seba :) Ja som človek, ktorý je aktívny, komunikatívny a stále veselý. Ak ide ale do tuhého, tak je zo mňa zo dňa na deň introvert, ktorý nepovie ani slovko na osobu, ktorú stráca. Viete prečo? Lebo už to jednak nechcem viac pokaziť. A tiež je problém v tom, že ja neviem v tom momente čo robiť. Ja som veľmi impulzívna a rozhodujem sa srdcom a svojimi citmi. A radšej toho človeka pustím, ako ho držať na silu... Taká som ja a asi aj vždy budem. Čo už so mnou... 



Chcem ale tým povedať, aby ste sa nebáli byť samy sebou. Ten pravý človek si vás nájdete. Usmievajte sa, veď žijete iba raz a bojujte za seba. Nedovoľte, aby ste sa ráno zobudili vedľa človeka, ale aby ste sa zobudili s tým človekom. Vo vašom spoločnom svete. Buďte s ľuďmi, ktorých máte radi a fakt vám na nich záleží, aj keď vám sem tam ukážu svoje diabolské rohy. Tí, ktorí spolu majú byť, tak spolu budú. Hovorí sa, že načasovanie je veľmi dôležité a o to viac vo vzťahoch. To, že dnes nie je správny čas, aby ste spolu boli, neznamená, že zajtra to tak nebude. Ak toho človeka milujete, tak vydržte a ten čas príde. Ak ste sa rozišli, tak ste sa rozísť mali. Malo sa to stať v tom momente, možno len aby ste pochopili ako vám na tej osobe naozaj záleží. Čo pre vás znamená. A možno o rok? O dva? Budete spolu... A možno nebudete, ak ste neboli pre seba stvorení. Nebráňte sa ale možnostiam. Verte, že všetko príde v ten správny moment a dovtedy si užívajte život a nepodmieňujte život a svoje šťastie na materiálne veci - keď budem mať dom, keď budem mať peniaze. Keď niečo... nie keď niečo, ale TU a teraz, táto chvíľa. Tento moment. 

Čo keby vám poviem, že môžete čokoľvek spraviť? Hocičo! Môžete predať dom. Môžete si kúpiť byt. Môžete ísť na dovolenku. Môžete dať výpoveď z práce. Môžete zmeniť školu. Môžete povedať nie. Môžete povedať iným nie a sebe konečne veľké ÁNO! Môžete ísť na prechádzku. Môžete sa usmievať, aj keď s vami to aktuálne v živote máva a neviete, čo bude zajtra. Môžete byť šťastné osoby. Môžete sa tešiť z maličkostí. Môžete sa pozdraviť tomu pánovi, ktorého stretávate stále na zastávke a môžete sa s ním len tak rozprávať. Môžete ísť na tú párty. Môžete sa tam opiť. Môžete sa tam bozkávať so ženou. Môžete sa tam bozkávať s mužom, so svojim ex. alebo s obomi naraz? Môžete! Môžete si dať ten burger, ktorý si už mesiace odopierate lebo ste na diéte do plaviek. Môžete sa stať vegánom. Ale viete čo? Vždy si povedzte, či to chcete. Je to vaše šťastie? Lebo ide iba o vás. nikoho iného. Ak chcete robiť šialené veci, tak ich robte. Ak je len maličká šanca, že vás to spraví šťastným, tak choďte do toho naplno. 

Určite je lepšie si vylepšiť svoj vlastný život ako profil na Fb alebo ten vymakaný feed na instagrame. Vylaďte sa na svoju vlnu. Obklopujte sa s ľuďmi, ktorí vám dávajú energiu a vy ju posúvajte ďalej. Čo dáte, to dostanete. Prečo by sme sa nemali vrátiť k svojmu bývalému partnerovi? Prečo by som nemohla zmeniť školu? Zamestnanie? Prečo? Lebo to určite spoločnosť? Lebo sú v tom iné pravidlá? Prestaňte sa pýtať prečo ale pýtajte sa ako? Čas nastaviť si svoje vlastné pravidlá a uvidíte, že sa začnú diať veci podľa vás a pre vaše šťastie... 



Dúfam, že sa vám dnešný článok páčil a teším sa na vaše komentáre. Je to taká nedeľná chvíľa, kedy som mala fakt veľa myšlienok v hlave a musela som ich upratať. A podarilo sa... Ďakujem za vás ♥ Ďakujem za seba ♥ Ďakujem za každý jeden moment ♥ Ďakujem za priateľov ♥ Ďakujem za všetkých, ktorí pri mne stoja ♥ Ďakujem za lásku ♥ Ďakujem za život ♥ Ďakujem za dnešný deň... A za čo ďakujete vy? 

xoxo
Aďka

4 komentáre:

  1. "Nedovoľte, aby ste sa ráno zobudili vedľa človeka, ale aby ste sa zobudili s tým človekom." - zlatíčko, ak je toto Tvoja myšlienka, klobúk hlboko hlboko dole. Táto jedna veta ma veľmi oslovila.
    A taktiež, krásny článok, dva krát som si ho prečítala. Keď píšeš takto zo srdiečka, píšeš naozaj krásne. Len tak ďalej, nech sa Ti darí.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ti krásne za svoj krásny komentár ♥ Veľmi ma potešil! Ďakujem ♥♥♥ Vážim si to! :) :*

      Odstrániť
  2. TAKZE TY KOMENTARE SCHVALIT MUSIS :D preto tu nie je žiadny hejt :D buď frajerka radšej a sa vyjadri k tomu čo som napisala .

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Schvaľovanie mám nastavené, aby mi neušli komentáre, keďže som v minulosti nemala prehľad o nových komentároch - takto to je vyriešené, keďže musím vidieť každý z nich. Nemám problém zdieľať aj hejty - mala som vždy šťastie na ľudí, ktorí nekomentovali, ak sa im niečo nepáčilo a išli ďalej. Čo sa týka tvojho prvého komentára, tak ten zdieľať nebudem - kvôli vulgarizmu, ale pokojne sa tu vyjadrím - veď ty sama vieš, čo si písala a je to hlavne odpoveď pre teba.
      v prvom rade, aby som nezabudla, ďakujem za obidva komentáre :) A prepáč, že som ti zdvihla tlak.
      Instagram mojej babky sme založili spoločne doma - nemám ho dokonca len ja ani pod správou, ale moja mama - teda dcéra mojej babky :) Chceli sme to ako pamiatku na babku a tiež tie fotky pozerajú aj ďalší členovia rodiny, ktorí sú desiatky kilometrov vzdialení a s týmto účtom súhlasili. Takže je to v podstate rodinná zaležitosť, ktorú nemám na mene ja :)
      Áno pridávam insta-stories v celkom hojnom počte, ale to je každého súkromná vec. Môžeš aj ty a aj nemusíš. Tiež ti do toho nerozkazujem.
      Celý článok nemal vôbec pôsobiť ako morálny článok, ak si to tak pochopila, tak ako sorry. Nebolo to tak myslené a článok boli postrehy, myšlienky, ktoré som mala v ten moment pred očami a čo som si všimla za poslednú dobu.
      Ten deň som mala fakt zlý - fotky sú staré niekoľko mesiacov. K tomu asi toľko..
      Svoje fotky na blog neupravujem. Maximálne pridám filter (párkrát sa to stalo), ale inak fotky neupravujem. Používam na mobile iba pri fotení automatická úprava, aj to na minimum. Čo sa týka priamo instagramu, tak tam pridávam filtre, to je pravda. Určite ho nemám "vyladený" a nepatrím k tým, ktorí potrebujú riešiť každú fotku. Instagram používam ako moju spomienku, kde pridávam svoje fotky a je mi jedno či sa to hodí do feedu alebo nie. Pridám to tam, lebo chcem.
      Ja sa nesnažím žiť na sociálnych sieťach. Áno, som tam často. Áno, so aktívna. Ale určite môj život nie je o nich. A veľa veci v článku je práve o mne, mojich skúsenostiach, z ktorých som sa aj poučila alebo sa snažím.
      Dúfam, že som ti odpovedala na všetko, čo si chcela.

      Odstrániť

Používa službu Blogger.