F Čo som sa naučila za 27 rokov života? - Aďulik Sun

Čo som sa naučila za 27 rokov života?

 Ahojte :)


Tak takéto články som videla naposledy veľmi dávno na nejakom blogu, ale dnes mi prišli vhodné. V tomto mesiaci som oslávila svoje 27.narodeniny. Hurá! Naozaj som rada, že som prežila ďalší skvelý rok v mojom živote, aj keď občas tam boli aj tmavé stránky. Som vďačná. V poslednej dobe si uvedomujem radosť z možnosti, že som mohla - mohla som osláviť narodeniny, môžem si ísť zabežať či ísť do gymu. Túto možnosť nemá hocikto. A ja som vďačná, že môžem. 





V tomto období som sa naučila o sebe naozaj najviac. Zažila som si aj náročnejšie obdobie, ktoré nebolo úplne ružové, no veľa ma naučilo. A potom prišlo aj to ružové obdobie, ktoré som si užila. Tieto obdobia sa mi tak striedajú a vždy trvajú inak - raz dlhšie, raz kratšie. Myslím si, že život bez takejto horskej dráhy nie je život. Raz hore, raz dole. Veď o tom to celé je.. nevzdať to, aj keď sme dole. Je to zvláštne, no je to tak... 


                   


NAUČILA SOM SA HOVORIŤ NIE, AJ KEĎ ROZUM VRAVEL ÁNO 


Naučila som sa odmietnuť niečo, čo sa nepáčilo môjmu srdcu. Úprimne, stále sa to učím. Niekedy sú situácie, kedy to stále neviem. Je to náročný proces, no verím, že raz to dám na 100%. Hovoriť nie, je tak oslobodzujúce - neverila by som ako moc. 

Povedať nie, nie je zlé. Nie je to, že ste niekoho odmietli. Je to o tom, že váš život je o vás. Uprednostnili ste iba seba pred inými a to v nejakej prijateľnej norme je dobré. Netreba mať za to výčitky. Robte iba to, čo sa vám páči a nedajte sa dotlačiť tam, kde nechce. 

Aj nie, je odpoveď. 



NAUČILA SOM SI UŽÍVAŤ ČAS A ŽIVOT 


Začala som veľa cestovať po Slovensku s rodinou, no aj priateľmi. Začala som viac sociálne žiť. Začala som chodiť s kamarátom na spoločné raňajky raz do týždňa a neverili by ste ako to obohatilo náš vzťah. Raz do týždňa si sadnúť a pokecať. Aj keď my sa stretávame denne v práci, toto je niečo iné. Okrem toho som začala si vychutnávať život. So všetkým, čo k tomu patrí. 

Cestujem. 
Vychutnávam si dobré jedlo. 
Snažím sa o seba starať - po vonkajšej aj vnútornej stránke. 


Užívanie života je prirodzené - veď žijeme iba raz. Niekedy je to náročné, no inokedy si to naozaj idem. Už som začala si užívať aj samotu - také tie "solo dates", kedy idete samy so sebou von. Začala som dokonca chodiť bežať či do gymu. Skúšam nové veci a veci, ktoré mi pomáhajú. 


                  


NAUČILA SOM SA, ŽE ŽIVOT JE SKUTOČNE IBA O MNE 



Život je skutočne iba o mne v zmysle, že záleží v mojom živote na mojich rozhodnutiach a na tom, koho a čo do svojho života pustím. S tým prichádza zodpovednosť, kedy sa už nie je na čo vyhovárať. Život je môj život. A moje rozhodnutia. Moje zostupy aj pády. Lebo som to tak vtedy rozhodla. 

Prestala som vinu za svoju náladu dávať iným ľuďom. Prestala som sa spoliehať na to, že tu niekto pre mňa niekedy bude a zachráni ma. Prestala som veriť tomu, že som závislá na niekom a že moje šťastie sa odvíja iba od niekoho prítomnosti, od správnych okolností. 

Správne okolnosti neprídu a ja som závislá akurát tak na sebe a na svojich rozhodnutiach. Áno, som vďačná za rodinu a priateľov, ktorí mi dávajú rady. A som vďačná aj za tie rady. Ale to, či sa s niekým bavím alebo s niekým trávim svoj čas nemá vplyv na to či sa budem cítiť dobre. Bude to záležať z môjho nastavenia. 


                   


NAUČILA SOM SA, ŽE IBA NA MNE ZÁLEŽÍ AKO SA OBLEČENIEM A AKO SA LÍČIM 



Veľakrát som sa obmedzovala v tom so slovami "čo si o tom pomyslia iní ľudia". A zastavilo ma to. Niekedy je dobré počúvať iných, pokiaľ vám dávajú konštruktívne rady. Ale niekedy je dobrá aj sloboda, vyjadriť sa a povedať, čo si myslíte a ako sa cítite. 

Ja som si našla svoj športový štýl v obliekaní s občasnou eleganciou). A začala som sa líčiť. A vlastne aj nelíčiť. Do práce som sa prestala líčiť vôbec, keďže som v tom nevidela zmysel a skôr som uprednostnila spánok. Ďakujem za toto rozhodnutie a možnosť byť slobodná, že dokážem bez výčitiek vyjsť von bez mejkapu. Teda iba s upraveným obočím. Nevravím, sú dni, kedy aj ja siahnem po nejakom korektore. Ale tých dní je málo. 

A začala som sa líčiť výraznejšie, skúšať farby - na akcie, keď idem von a podobne. A veľmi ma to baví, aj keď som ešte stále nenašla odvahu na fakt žiarivé líčenie - ale aj ten čas raz príde. Verím tomu!

 

A teda so skúšaním farieb som začala siahať po farebných paletkách. Našla som teraz v PC iba túto fotku s paletkou NYX Professional Makeup. Ale aj tá je super. Veď to už viete z môjho predošlého článku. Okrem tejto paletky na eshope Notino nájdete aj iné produkty od tejto značky. Ale s výberom farebných tieňov a celkovo s líčením pre mňa súvisí aj starostlivosť o pleť. Pre mňa je práve skin care základ všetkého. A teda ja sa snažím vyberať produkty, ktoré nedráždia pleť. Napríklad značka Cerave, kde obľubujem ich čistiace gély. Netreba zabúdať ani na vitamíny, lebo o pleť sa treba starať z vonku, no aj z vnútra. V tomto prípade veľakrát práve siahnem po produktoch zo sekcie Lekáreň. Nájdete tam vitamíny na trávenie, no aj práve na pleť. A celkom za dobré ceny. Skúšala som z tade B - komplex a ten bol aj v eko balení, takže idú aj s dobou. 



                     



NAUČILA SOM SA, ŽE MALIČKOSTI SÚ KRÁSNE A TREBA BYŤ ZA NE VĎAČNÝ 



Toto mi trvalo najviac. Pochopiť, že záleží na maličkostiach a úprimne byť za to vďačná. O maličkostiach typu, že nasnežilo alebo že mi kvitne konečne moja orchidea. Sú to drobnosti, ktoré som brala ako samozrejmosť a vlastne mi nerobili takú radosť ako by mohli. Následne som nevedela prejavovať radosti z darčekov či iných vecí... Bol to kolotoč


Naučila som sa tešiť zo snehu. Jednak je už vzácny u nás, ale aj vždy som ho milovala a vždy mi robil radosť. Teraz, keď nasnežilo, tak som ráno vybehla o 10 minút skôr, len aby som sa stihla odfotiť. A spravilo mi to radosť. Sledovať tie zamrznuté stromy - poobede už nič z toho nebolo. Pred rokom by som iba prešla okolo tej krásy, dnes som sa vedela zastaviť a užiť si to. 

Naučila som sa byť za to vďačná. A život mi posúva do môjho sveta veľa ďalších drobností, no aj veľkých vecí, ktoré ma robia šťastnou. Ďakujem... 


                           


NAUČILA SOM SA KOMUNIKOVAŤ S ĽUĎMI AJ O NEPRÍJEMNÝCH VECIACH



Toto bolo najviac náročné. Komunikovať veci, ktoré sa nám nepáčia alebo nám ubližujú. Vždy som si prišla ako "citlivka", ktorá stále niečo rieši. Ale viete čo? Dnes som rada, že riešim. A keď niekto tomu nerozumie alebo nechce niečo zmeniť (samozrejme zmena z oboch strán, vždy hľadám kompromis), tak asi to nie je človek, ktorý patrí do môjho sveta. 

Komunikácia je náročná a dalo by sa o tom hovoriť veľmi dlho. Ale ak nám na niekom skutočne záleží, mali by sme komunikovať aj veci, ktoré sa nám nepáčia a nie sú nám príjemné. Takisto aj z druhej strany. Treba si vždy vypočuť obidve strany a nájsť kompromis, aby boli obidve strany spokojné a nečakať, že ten druhý sa zmení. 


                         


Dúfam, že sa vám takýto osobnejší článok páčil a teším sa na ďalšie články, možno aj tohto typu. Uvidíme... Ďakujem vám všetkým za priania, ktoré mi prišli. Vážim si to a som za to vďačná. Do komentára mi napíšte čo ste sa vy naučili za uplynulý rok? Teším sa na vaše komentáre... 

xoxo
Aďka 


CONVERSATION

4 Comments:

  1. Krásny článok. Mňa baví takéto čítanie, že čo sa ľudia naučili za svoj život. Je to veľmi zaujímavé ako väčšina ľudí sa naučí to isté.

    Gate Jacket

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ti krásne :) Aj ja ich mám rada, ale čoraz menej ich vidím...

      Odstrániť
  2. Super shrnutí a postřehy ze života, v několika bodech to vidím naprosto stejně a je pravda, že čím je člověk starší, tím více si uvědomuje některé věci. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to som rada, že si sa v nich našla :) A aj ja s tým súhlasím :)

      Odstrániť