Stalo sa - Nestalo sa #31 Keď je niečo čierno-biele, bude to aj farebné, nie?

Ahojte :)

Celkom dlho som premýšľala ako uchopiť tento článok a tiež kedy ho vydať. Rozhodla som sa pre dnešok. Nie je nejaký špeciálny deň, ale mám to asi v hlave už všetko utriedené a tento článok bude mať zmysel. Tento článok píšem trošku skôr ako to vy čítate, preto verím, že bude aktuálny aj neskôr. Ale bude.. nič také prevratné sa meniť nebude. Minimálne z týchto veci, ktoré vám sem napíšem. Tak poďme na to... 



Teraz pozerám posledný článok z tejto série a neverím vlastným očiam. Vyšiel koncom Mája 2019. To je 10 mesiacov. Neverím, že tak dlho som vám tu nepísala moje životné záležitosti. Uznávam... odvtedy sa toho veľa zmenilo a mňa asi nenapadlo nejako to sem písať, lebo som mala s tým dosť starostí sama. Ale aj tak... Wau. 

Vtedy som zažívala nejaký pocit temna. Ani sa nečudujem. Zomrela mi v tom období babka, ktorú som nadovšetko mala rada a dala by som za ňu čokoľvek. Nikto to ale nevidel. Som dobrá herečka asi. Čo vám poviem. Nechcela som, aby to niekto videl a tak to zostalo vo mne. Vtedy som bývala ešte na intráku, kde som v podstate blízku osobu nemala, takže to bolo o to jednoduchšie. Vedela som sa pretvarovať. Šlo mi to. A som na seba aj z časti hrdá, lebo som to dokázala prežiť sama. A dnes tu stojím o to silnejšia. Je ale zvláštne čítať, že vtedy som to opisovala ako obdobie temna, položivot. Viem, že to tak bolo, bola to pravda. O to radšej som, že je to za mnou... 

Dnes tu nebude veľa fotiek. Dnes to bude skôr o tých slovách. Takže poďme na to... 

Začala by som hneď pozitívnou správou a to tou, že na webe Bloggers RE nájdete moju novú sériu, ktorá sa vola LIFE POINT. V tejto novej sérii si pokecáme. Budú to také úvahy, motivačné články a také články zo života. Vopred hovorím, že aby sa moji kamaráti v tom nehľadali, lebo o nich to nie je. Aj keď nepopieram, že každý jeden článok je inšpirovaný životom - mojim, kamarátky alebo s nejakým príbehom, ktorý som iba čítala. Ale teším sa, že na webe niečo takéto bude! A už je niekoľko dielov online, tak sa bežte pozrieť... Články z tejto série budú vychádzať vždy každý druhý Pondelok - takže dvakrát mesačne!

Ďalšou pozitívnou správou je fakt, že moja diplomová práca je v plnom prúde. Doslova. Píše sa slovo za slovom, ale ide to. Takže už je pomedzi trošku čas aj na články na blogu. Takže tu sa to nezmenilo. Články vychádzajú každý Pondelok z rôznych oblastí. Teším sa aj na tie, mám aj nápady, takže ideme realizovať. Dúfam, že to tak pôjde aj teraz ďalej... doteraz nám to išlo. 

Dobrou správou je aj to, že stále som to nevzdala v Nitre a bojujem. Mám okolo seba ľudí, ktorí ma podporujú a sú tu pre mňa. Sú tu aj v tom období zlom, takže o to viac si ich cením. Našla som v Nitre kamarátov, ktorí budú pokračovať aj po celej škole... verím tomu. Bude aj článok o vysokej škole, to ale až keď ju dokončím. 

Čo sa týka môjho života, tak nejako v ňom plávam. Vôbec nemám také temné myšlienky, aké som mala v poslednom tomto článku. Asi som vypustila zo svojho života tie temné duše a ono to nejako prišlo samo - to pekné obdobie. Vtedy som ale netušila, čo sa všetko ešte stane v tej Nitre. Bolo to šialené. Je to takmer rok. A poviem vám jedno. Keď si predstavím kde som bola, s kým som bola... tak ma mrazí. Bolo to pekné obdobie, no neopakovala by som zopár vecí. Neľutujem ich. Ale mrzia ma. Niektoré. Napríklad to, že som si nestála za svojimi hranicami a dovolila som jednému človeku až moc veľa... až moc zasahoval do mojej zóny života. A celkovo. To by som už nerobila. Dnes ten človek v mojom živote už ani nie je. Za čo som tiež vďačná. 



Nebudem sa tváriť, že mám ružové topánky. Ten rok bol náročný a určite to nebolo iba o ružovej farbe. Ale veľa ma naučil. Ja som sa naučila. A verím, že aj ľudia okolo mňa. Mala som problém v škole či celkovo sa mi nie vždy chcelo. Ale vedela som prečo to všetko trpím. Dnes tu som... A to je dosť. 

Navyše som spustila nové projekty, nové cestovanie. Nové zážitky. Takže bude toho dosť, no ja sa na to teším. A nezabudnite, že máte svoju hodnotu. Kto tu má byť, ten tu bude... 

Je to ako instagram... je čas prepnúť na ďalšiu story... 

xoxo
Aďka 

6 komentárov:

  1. Vďaka Adi za pekné čítanie, rada k Tebe nakuknem :-)
    A na úvodnej fotke si kočka, pristane Ti to... práve premýšľam, kedy som sa ja naposledy maľovala... ale tak mesiac určite nie.
    Držím palce, nech diplomovka napreduje tým správnym smerom (našťastie, ja už to mám pár rokov za sebou) a peknú Veľkú noc!
    A.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne za pekný komentár :)
      Ďakujem za chválu, dúfam, že sa teda vidíme aj pri ďalších článkoch :)
      Aj tebe ešte krásnu Veľkú Noc a ďakujem :)

      Odstrániť
  2. Moc hezky sepsaný článek. Souhlasím s tebou, že kdo zaujímá v našem životě určité místo, ten v něm být zkrátka má. Držím ti palce s diplomkou! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Super článok. Verím že diplomovku zvládneš ľavou zadnou. Budem ti držať prsty.

    AKO SI ZVOLIŤ SPRÁVNE OBLEČENIE NA CVIČENIE?

    OdpovedaťOdstrániť

Používa službu Blogger.