F PHOTODIARY: Posledné zbohom mestu Nitra? - Aďulik Sun

PHOTODIARY: Posledné zbohom mestu Nitra?

Ahojte :)


V tejto dobe sa nejako ťažšie píšu tie články s fotkami. Ono väčšinou to bývajú totiž fotky z výletov a to sa v danej dobe asi nejako veľmi nedá. Všetkých COVID-19 ovplyvnil a nejako zastavil. Podľa mňa je ale aj dobré, že sa trošku zastavíme. Už to bolo všetko veľmi rýchle, všetci všetko očakávali a na ľudí bol veľký tlak zo všetkých strán. Možno máme teraz možnosť sa zastaviť a uvedomiť si, že čo vlastne všetko máme. Máme toho dosť. Máme to, čo potrebujeme. Zatiaľ. A verím, že sa to nezhorší... nemôže. Preto buďme zodpovední a bojujme jeden za jedného, no zároveň všetci za všetkých... 


Nechcem sa tu veľmi venovať karanténe ako takej (o tej bude článok zvlášť), ale skôr by som tento článok chcela venovať NITRE. Aj v názve je toto mesto. Veľakrát som písala o tomto meste na blogu, v článku Môj rok 2019 a podobne. Poviem vám jedno. Veľmi veľa sa toho zmenilo. Keď si pozriem článok Môj rok 2019, tak mám pocit, že už nie je ani aktuálny a neverím, že tento predošlý rok bol taký super. Nehovorím, že rok 2020 bude zlý rok, no nezačal teda najlepšie... 

Možno som jediná, no začiatkom roku 2020 sa mi pomaly rozpadal svet. Začali sa kaziť vzťahy, dobré spomienky sa menili na zlé spomienky, miesto, ktoré som milovala zrazu bolo miestom, ktorému som sa vyhýbala. Nevedela som, kde som a čo tam robím. Čo mám spraviť, aby to bolo lepšie. Do toho som mala problém s diplomovou prácou (vždy si dajte pozor, akú tému si vyberáte) a vlastne sa mi škola sprotivila veľmi na vysokej úrovni. Boli dni, kedy som chcela z tade odísť... 



Dnes tam ísť nemusím... dnes som doma, učím sa z domu, píšem prácu z domu. Bez tých ľudí. A vyhovuje mi to takto... Avšak, niekedy sa pozriem späť a vtedy mi zviera hrdlo, lebo mi to chýba..

Uvedomila som si jedno, že aj keď to bolo fakt zlé, tak to bolo aj fakt sakra výborné obdobie a časy tam. Nejako sa to vyrovnávalo, no ja som vnímala viac tie negatíva. Ani neviem prečo... možno toho bolo fakt na mňa veľa. 



Pred pár dňami som sa bola odubytovať z mojej izby. Nemôžem povedať, že by mi to bolo ľúto. Ako vravím... ja som sa tešila. Takže som si všetko pobalila a odišla som... ALE, zastavila som sa na hrade. Kde to všetko začalo... 

V tomto meste je pre mňa hrad útočiskom - tam som zažila tie najlepšie momenty v mojom živote, ktoré nikdy nebudem ľutovať. Zažila som tam toho fakt veľa a všetko to bolo super! Každý dobrý nápad vznikol alebo skončil na tom hrade. Bolo to super obdobie, hovorím vám. 




A tak som sa tam chcela ešte zastaviť. Viete, bohvie kedy sa tam opäť dostanem. Kým som neštudovala v tomto meste, tak som do Nitry nechodila často (bola som tam reálne 2-krát). Chcela som ešte "poslednú" zastávku... 

Mám ju... Mala som ju. 


Toto mesto pre mňa veľa znamená. Vďaka tomu, že som tu bola a práve v takej partii, tak som pochopila veľmi veľa -  aj o sebe, no aj o ľuďoch. A nech sa v Nitre stalo čokoľvek, tak neľutujem ani jednu vec - ani jeden zlý nápad, ani žiaden dobrý nápad a ani žiadnu náhodu či človeka. Bolo to skvelé obdobie, aj keď ťažké. Boli veci, ktoré by som nezmenila, ani keby môžem. Možno by niekto povedal, že som mala čosi zmeniť, lebo to nebolo ideálne... 

Naučila som sa aj to, že vy môžete byť najlepšia verzia seba, no pre niekoho stále nebudete dosť a dokáže vás odpísať aj pre detail. Ale to vy nezmeníte. Ono... čo spravíte vy, tak to je na vás. Ale to, ako niekto na to zareaguje, je v jeho rukách. Toto je téma na veľké a dlhé články, možno o tom niekedy pokecáme... 


Moje obľúbené mesto... miesto. Jedna myšlienka, ktorú som pochopila práve v tomto meste (okrem iného)... 

"Nikdy sa neotáčajte za ľuďmi z vašej minulosti, lebo je dôvod, prečo sa nedostali do vašej prítomnosti..."



Bolo to pre mňa veľmi kúzelné. Už od intráku, až cez tie moje cestičky až po hrad. Všade som videla tých ľudí, tie zážitky, tie večery, tie dni.. tie všetky spomienky, že kde sme sedeli, čo sme robili aj o čom sme sa bavili. Veľmi to vo mne zanechalo stopy.. 


Je mi jasné, že nie každú osobu si v živote udržím, no napriek tomu verím, že tí skutoční v to živote zostanú. A ja pre to spravím maximum... Mám tu pár skvelých ľudí, o ktorých nechcem prísť a v kontakte s nimi určite budem... 



A som rada, že to všetko tam bolo! Chcela by som poďakovať každému jednému človeku, ktorý ma tam stretol aspoň raz... Bolo to super a neverím, že je toho koniec. Ale je a bolo to super... a ja som za všetko vďačná.


N.E.Z.A.B.U.D.N.E.M. 

N.I.K.D.Y. 


Dúfam, že sa vám dnešný článok páčil... Do komentára mi napíšte ktoré je to vaše kľúčové, osudové mesto? Teším sa na vaše komentáre.. 

xoxo 
Aďka 

CONVERSATION

4 Comments:

  1. Krásné fotky, je fajn vyrazit ven, i když roušky mě už štvou! :D :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :)
      To áno, aj mňa! :D ale musíme vydržať.

      Odstrániť
  2. V Nitre jsem nikdy nebyla, ale je to krásné město, stejně jak tvé fotky. :)

    OdpovedaťOdstrániť