Bojíme sa zamilovať?

Ahojte :)

Posledné dni som veľmi veľa premýšľala. Premýšľala som nad svojím životom, snami, cieľmi. Premýšľala som aj nad svetom ako takým. Sedela som vo vlaku cestou do školy a v hlave mi išlo veľmi veľa myšlienok. Začala som si všímať ľudí okolo a ich správanie. Napadli mi rôzne myšlienky, ako napríklad: sú šťastní? Majú strach? Kde cestujú? Nad čím asi premýšľajú? Áno. Nudila som sa v tom vlaku. :) Potom som vystúpila a na zastávke som videla zamilovaný pár ako sa háda. A tam to začalo so mnou pracovať. Hádajú sa a ľúbia sa? Nebudú iba sklamaní zo seba a toho druhého? Ako to skončí? Pri tejto myšlienke som vedela, že musím ísť už do školy, lebo moja hlava sa zamestnáva somarinami a ide to veľmi zlým smerom. Prišla som do školy a aj tak som nad tým premýšľala. Máte to tak tiež? Vždy keď začnem niečo mať v hlave, tak premýšľam až kým to "nevyriešim" a nedostanem to skôr z tej hlavy preč. Určite mi napíšte do komentára. A na čo som prišla? To už sa dočítate nižšie... 

Adulik Sun

Tento článok je v podstate o láske. Minule som čítala citát, že: " Láska je pocit, čo nám dáva krídla, ale dokáže nás aj zničiť." A je to pravda. Nikto presne nevie, čo láska konkrétne je. Láska je pocit. Dobrý pocit. Láska je niečo, čo nám dáva pomyselné krídla. Je to pocit, ktorý cítime v žalúdku a v srdci. Je to pocit šťastia, radosti. Láska nám buduje mnoho hormónov šťastia. Keď máme lásku, sme šťastní. Ale potom tu je aj odvrátená stránka. Život je raz pekný a raz nie. Život je ako horská dráha a bez dažďa nie je ani dúha. Ak lásku stratíme, tak dostávame naše telo, myseľ na pomyselné dno. Stratíme zmysel. Stratíme význam. Stratíme "šťastie". Stratíme dôvod na úsmev. Stratíme často aj samých seba. V tejto odvrátenej stránke sa ľudia väčšinou stratia a zastanú. Zostanú smutní. Nešťastní. Sklamaní. Zostanú na tom dne, lebo nevidia dôvod, prečo by mali vstať a odraziť sa späť hore. Poviem vám jedno... Keď nie ste ten typ človeka, čo spraví presne to, že ide do ďalšieho vzťahu, aby dokázal, že je schopný mať super vzťah, tak to spravte pre seba. Ja vám neradím, aby ste išli do ďalšieho vzťahu, keď to tak necítite, ale radím vám vstať a ísť ďalej... bojovať. Prečo? Pre seba. Vy ste ten človek, ktorý je tu pre vás. Ak sa dotknete svojho srdca, tak čo cítite? Bije vám, no nie? Nezradilo vás. A ani nikdy nezradí. To nezradilo ono, že ste sa zamilovali do nesprávneho človeka. To zradil ten človek, ktorému ste uverili sladké reči. Vaše srdce si zaslúži, aby bolo opäť šťastné. Ak budete stále niekde v kúte, tak nikdy nenájdete tú spriaznenú dušu. Nikdy nebudete šťastné. Preto je dobre sa postaviť, bojovať so svojimi pocitmi a verte, že vyhráte a budete šťastné. Dôležité je sa tomu postaviť a myslieť na to, že človek dostáva len toľko, koľko dokáže zvládnuť. A viete čo? Vy ste ešte aj vyhrali. Vyhrali ste. Ste silnejšie. Z chýb sa poučíte. Máte skúsenosti. Ste nové. Ste múdrejšie a viete, na čo si treba dávať pozor. A hor sa na lov nového šťastia v podobe lásky... 

bojíme sa zamilovat?

Bojíme sa zamilovať? 


Jediné, čo som si všimla je to, že človek sa nebojí zamilovať. Ani žena, ani muž. Nebojíme sa. To nie je strach z lásky. To by sme boli blázni. Láska je krásna. Tak čoho sa bojíme? Bojíme sa sklamania? Nie. Bojíme sa niekomu darovať náš život. Bojíme sa mu ukázať, kým naozaj sme. Bojíme sa predsudkov. Bojíme sa pocitu, ktorý príde, ak to neskončí šťastne. Bojíme sa padnúť na dno, lebo máme strach, že sa nepostavíme. Čo si budeme hovoriť. Chlapi to majú v tomto ľahšie a vždy sa dokážu otriasť veľmi rýchlo. Možno majú výhodu, možno nie. Záleží z akého uhla sa na to pozrieme. My ženy skôr premýšľame, no konáme väčšinou skratovo, keďže sa riadime srdcom a žena proste vycíti, keď niečo nie je v poriadku. Chlapi to väčšinou majú skôr ľahšie, lebo majú svoje ego a držia sa ho. Ale ak budete mať strach, tak ak príde ten "pán pravý", tak to nezbadáte. Budete stále zastavené a nedozviete sa, že ste práve minuli to svoje šťastie. Žite tak, ako by bol dnešný deň ten posledný a snívajte, akoby váš život nikdy nemal skončiť.

Veľa ľudí skrýva problémy za slovo "komplikovanosť". Za toto slovo sa dokáže skryť všetko. Ale existuje komplikovanosť? Podľa mňa nie. Ľudia si zvykli toto slovo používať vždy, keď niečo nefunguje. Ja sa snažím vždy riadiť tým, že keď niečo nefunguje, tak to netreba živiť. Ono je iné, keď je jeden problém. Problémy sa majú riešiť a komunikovať. Ale ak sa to hromadí, záujem z jednej alebo druhej strany nie je, tak proste by sa o malo stopnúť. Ak niečo nefunguje, tak by sa to nemalo umelo držať pri živote. Načo? To je to isté, akoby som písala stále ten istý článok a čakala, že na mojom blogu bude plno komentárov. Alebo... je to niečo, ako keď sa naučíte jednu otázku z desať otázok a čakáte, že dostanete jednotku. Taká nádej je asi zbytočná, pokiaľ netrpíte na sakra šťastie. Nádej je veľmi dobrá, no nie v každom prípade. Netreba mať zbytočnú nádej. Netreba sa držať pomyselnej nádeje. Snáď sa zmení. Ja sa zmením. Snáď sa stretneme. Snáď si to vyriešime. Keď vidíme, že to tak nie je a ani to k tomu nespeje. Vzťahy či už kamarátske alebo aj partnerské vzťahy nikdy neumierajú len tak... Vždy sú za tým (podľa mňa) tri veci: ignorancia, ego a postoje. 

Aby som nebola iba negatívna, tak mohli by sme si povedať aj niečo o slove dokonalosť. Existuje dokonalosť? Jeden vedec povedal a dokonca to aj dokázal, že dokonalosť neexistuje. Dokonalosť nie je.  Tak prečo ju všetci hľadáme? Prečo ju očakávame? Nič na svete nie je dokonalé. Ani vzťah. Ani život. Ani láska. Ani škola. Ani pocity. Nehľadajme dokonalosť. Hľadajme človeka, ktorému budeme veriť a budeme m ochotné ukázať, kým sme. Človeka, ktorý tu bude pre nás. Dá nám pozornosť. Dá nám dôvody na úsmev. Budeme pre neho všetkým. Ja viem, že to nie je jednoduché, ale niekedy to príde, keď si poviete, že tomuto človeku ukážem všetko a to bude ten pravý človek...

Dúfam, že sa vám dnešný článok páčil. Určite mi napíšte odpoveď na otázku z názvu článku a teším sa na vaše komentáre... 

xoxo
Aďka

2 komentáre:

  1. Asi najkrajší a najprísnejši článok ktorý som kedy čítala. Myslím si, že ľudia ktorý raz milovali sa boja opäť zamilovať. Ak však skutočne túžia po láske, skôr či neskôr sa raz budú chcieť opäť zamilovať. Možno nie vedomo ale podvedome. Ja som napríklad bola zamilovana 4 roky, samozrejme 4 roky nešťastne. Takže ma to dosť zlomilo. Ale potom som si povedala ze už dosť bolo toho, a aj keď som nechcela sa opäť zamilovať, povedala som si, že musím ďalej žiť. Aj keď to bolo ťažké. A potom som spoznala môjho kamaráta, do ktorého som sa opäť zamilovala. A samozrejme opäť nešťastne. Ale po druhýkrát už človek vie, ako sa s tým vyrovnať. Samozrejme, boli to lenže teraz už človek si hovorí: Ak nepôjdem ďalej a,nebudem skúšať (či už o neho alebo sa zoznamovať s novými) nikdy nebude môcť žit v šťastí. V láske a radosti. Otázka je na akom mieste ma lásku. :).... A čo sa týka toho ze sa človek zmení, je to sprostosť. Osobne si myslím, že človek sa čiastočne mení vo vzťahu, no ten druhý ho nevie ovplyvniť a nedokáže ho zmeniť. Buď sa zmení sám alebo to tak nebude. Jedinú radu čo na toto mám je, že treba milovať človeka taký aký je. Aj s chybami. A ak vidí človek tie chyby aj v zamilovanosti a vadia mu, no tvári sa, že to prejde alebo čo, nie ie to tak. Keď opadne zamilovanosť a ružové okuliare, bude ho vidieť v pravom svetle a nájde oveľa viac chýb. A potom to bude už len horšie. Treba si nájsť človeka čo síce má chyby, no nie sú také čo by nám vadili. Napríklad: je nezodpovedný? Ako velmi ti to vadí? Ak si ty zodpovedná a veci potrebné dokáže vybaviť aj bez neho, tak potom no problém.... Ale ak napríklad rieši každý väčšiu hádku so slovami PA tak to vo vzťahu nebude iné. A naozaj chce človek vzťah kde sa budú rozchádzat dávať dokopy a toto stále dokola, až dokým jedného dňa si nepovedia že už je toho moc a nadobro zrušia kontakt???? Aj v dobe zamilovanoti sa dá aspoň čiastočne triezvo vidieť..... A báť sa lásky je hlúposť. Chápem to, aj ja som to robila, no to človeka skôr zničí a zlomí. Ublíži mu to omnoho viac akoby každý deň plakal do vankúša že má zlomené srdce. Keď máš zlomené srdce ľahšie sa zlepší ako aby kamenné srdce opäť dokázalo cítiť niečo.... A to mi ver, vlastná skúsenosť.

    Www.lifi.sk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :)
      Je mi ľúto, že si sa toľkokrát nešťastne zamilovala, ale ono to raz príde. Super je to, že to skúšaš a nevykašlala si sa na to, ako väčšina dievčat.
      S tou zmenou s tebou súhlasím. Človek sa zmení ak chce. Skôr by som povedala, že sa prispôsobí druhej osobe, aj keď nechcene. Ak človek miluje je ochotný sa zmeniť, trošku spraviť kompromis.
      to ti teda verím. Lepšie je sa vyplakať a ísť ďalej, ako stáť na jednom mieste a nadávať na svet :) Ak sa nebudeme usmievať my, tak ani druhí sa nebudú usmievať. Čo dáš, tak to dostaneš. :)

      Odstrániť