Ahojte,
tentokrát pár slov o sebaláske. Sebaláska je niečo, čo som hľadala pomerne dosť dlho. Naozaj. Úprimne, nie je to také jednoduché ako všetci motivátori hovoria. Maj sa rada. Ale to nestačí. Sebaláska nie je o tom zavrieť oči pred svojimi nedokonalosťami a milovať sa taká aká si. Sebaláska je byť vedomá, vnímať aj chyby, ale mať sa napriek tomu rada. A v tej súvislosti pracovať na sebe, svojich potrebách či nedokonalostiach. Mať sa rada s porozumením. Porozumieť sama sebe a vedieť o sebe všetko. Bez váhania bojovať za seba, lebo viem kto som a čo cítim. Nebáť sa svojich pocitov a neospravedlňovať sa za ne. Nie - nie si precitlivená, len si dlho držala v sebe to, kým si. Daj to von....
Sebaláska nie je sebeckosť ani povýšenosť. Je to hlboký, vnútorný postoj k sebe samým. Je to schopnosť počúvať svoje potreby, rešpektovať svoje pocity a nastaviť si hranice, ktoré nás chránia. Hranice nevznikajú preto, aby sme niekoho trestali alebo od seba odháňali, ale preto, aby sme si zachovali dôstojnosť a vnútorný pokoj. Keď ich poznáme a dodržiavame, dávame jasný signál svetu, kým sme a čo si zaslúžime.
Veľa ľudí má pocit, že ak budú príliš láskaví a ústretoví, budú milovaní viac. Pravda je však často opačná. Ak neustále ustupujeme, prehliadame nerešpekt a ospravedlňujeme správanie, ktoré nás zraňuje, postupne sa strácame samých seba. Druhé šance sú prejavom ľudskosti a empatie, no majú svoj zmysel len vtedy, ak vedú k zmene. Keď sa však rovnaké správanie opakuje znova a znova, nejde už o nepochopenie, ale o vedomé nerešpektovanie. A vtedy je úplne v poriadku ďalšiu šancu už nedávať.
Nedodržiavanie vlastných pravidiel bolí ticho, ale hlboko. Je to forma sebazrady, ktorá sa časom prejaví únavou, smútkom či vnútorným chaosom. Ak sami k sebe pristupujeme bez úcty, ako môžeme očakávať, že sa k nám budú iní správať láskavo? Ako môžeme veriť, že nás nebudú podvádzať alebo zneužívať našu dobrotu, keď im sami ukazujeme, že naše hranice sú posúvateľné? Sebaúcta nie je o tvrdosti, ale o jasnosti.
Žiť svoj príbeh podľa seba znamená prevziať zodpovednosť za vlastné šťastie. Znamená to prestať sa prispôsobovať na úkor seba a dovoliť si ísť cestou, ktorá je v súlade s našimi hodnotami. Nie každý, kto s nami kráčal kus cesty, má nárok pokračovať ďalej. A nie každý, kto nás stratil, si zaslúži návrat. Ak niekto mal to šťastie, že sme boli súčasťou jeho života, no nevážil si to, stratil právo poznať naše ďalšie boje, naše uzdravenie aj náš rast. Nemá právo tváriť sa, že sa nič nestalo, ani vstupovať späť bez zodpovednosti.
Láska k sebe je základom všetkého – zdravých vzťahov, pokoja v duši aj pocitu naplnenia. Keď si ju vybudujeme, neznamená to, že život prestane bolieť. Znamená to však, že už sa nenecháme ničiť tým, čo nám ubližuje. Sebaláska je tichá, ale nesmierne silná. A práve ona je kľúčom k životu, ktorý žijeme s úctou – k sebe aj k ostatným.
Príde moment, keď si uvedomíme, že láska bez rešpektu nie je láska, ale zvyk. Že snaha zachraňovať druhých nás často stojí vlastnú energiu, radosť a pokoj. A že nie je našou úlohou presviedčať niekoho o svojej hodnote. Ten, kto ju chce vidieť, ju uvidí. Ten, kto nie, by ju nevidel ani po tisícich vysvetleniach.
Sebaláska sa často prejaví potichu. V rozhodnutiach, ktoré nikto nevidí. V tom, že sa už neozveme. Že neodpíšeme. Že si dovolíme odísť z miesta, kde sme sa necítili vypočutí alebo vítaní. Nie zo zloby, ale z rešpektu k sebe. A práve v týchto tichých krokoch sa rodí vnútorná sloboda. Je dôležité pochopiť, že keď si vyberieme seba, nikomu neubližujeme. Len prestávame ubližovať sami sebe. Ľudia, ktorí nás mali radi úprimne, naše hranice prijmú. A tí, ktorí z nášho života odídu, často odchádzajú práve preto, že už nemajú prístup k našej energii bez následkov.
Sebaláska nás naučí, že nie každý má nárok na naše vysvetlenia, náš čas ani naše rany. Niektoré príbehy sa majú skončiť bez bodky, bez uzavretia, bez poslednej správy. A to je v poriadku. Uzavretie si niekedy musíme dať sami. Keď si začneme vážiť seba, mení sa aj to, koho k sebe púšťame. Už nehľadáme intenzitu, ale pokoj. Už nehľadáme sľuby, ale činy. A hlavne – prestaneme znižovať svoju hodnotu len preto, aby nás niekto neopustil. Pretože vtedy vieme, že ak niekto odíde, nestrácame seba.
0 Comments:
Zverejnenie komentára