Môj rok 2018 ♥ Každý jeden rok má svoj jedinečný príbeh...

Ahojte :)

... Neverím tomu. Už je za nami ďalší rok. Rok 2018. Šialené. Keď sa pozriem späť, tak tento rok bol skutočne šialený. Hneď mi napadnú aj pekné chvíle, no aj tie ťažšie, šokujúce, ale aj tie milo prekvapujúce. Ale to je tak každý jeden rok. A ani tento nebol výnimkou. Dlho som premýšľala ako spracovať tento článok, ale nevedela som prísť na riešenie. Rozhodla som sa asi včera, že nepôjdem podľa mesiacov, ale bude tu veľa fotiek a ja vám k tomu vždy niečo poviem. Pozrieme sa tu spolu na tie pekné veci, horšie veci, no aj na novinky v podstate. Tak poďme rovno na to... 



Keď som premýšľala, ktorú fotku zvoliť na titulnú fotku, tak som mala chvíľu pochybnosti. Ale potom si tak povedala, že čo považujem za najväčší úspech tohto roka. A áno... je to môj bakalár. V tomto roku som sa stala bakalárka a už si hrdo môžem písať tento titul pred menom. Bola som šťastná, keďže som bola vždy človek, ktorý na vysokú školu ani moc ísť nechcel. Nie že by po tom netúžila, no moja stredná škola mi tak znechutila školu, že som fakt nechcela. Veď to aj bolo rozhodnutie na poslednú chvíľu. V auguste. A neľutujem. Chodila som na VŠ sv. Alžbety. Úspešne som tam ukončila tri roky štúdia a dala som na ďalšiu trať. Verím tomu, že o rok vám tu budem písať už spomienky na môj magister. Teda vlastne o dva. Uvidíme. Tento rok som zažila množstvo veľa ľudí z našej školy, ktorí sa tvária dajme tomu na prvý pohľad ako pomáhajú, ale svojim študentom teda vôbec. Darmo, existuje veľmi veľa príbehov a referencii na túto školu, takže nemusím písať bližšie. Ukázali sa všetci do jedného. Ale v triede som si našla super kamarátov. Takže ich s týmto zdravím a ďakujem za všetko ♥ Rovnako tak som začala aj novú trať v Nitre. Niečo nové, nejaký nový začiatok. Aj tu som si našla aj kamarátov, utužila staré vzťahy a zanechala som to, čo som mala zanechať už dávno. Potrebovala som to... Minule som čítala taký citát o tom, ako si treba spraviť detox od ľudí. A to vážne pomáha! Wau... Som rada. Ono niekedy máme pocit, že nás stále niečo drží, niečo ťahá dolu, niečo zaťažuje ako kotva... ale nevieme čo. Alebo aj vieme, ale nechceme si to priznať. Toto som robila aj ja. Akonáhle som vyplávala z prístavu, kde moja loď iba hrdzavela, začali sa diať veci. A som rada, že mám vo svojom okolí ľudí, ktorí ma v tomto podporovali a stáli vždy pri mne. Ďakujem aj za to ♥ 


Tak ďalšie fotky pôjdu tak nie časovo za sebou, no vyjadrujú niečo, čo sme robili počas tohto roka. Áno, tento rok sme chodili povzbudzovať na holej do 4play! Skvelá atmosféra a ešte sme si dobre aj pivo dali alebo aj takýto burger. A chodili sme tam neskôr a nie iba na holej. Jednoducho sme si to tam zamilovali... A je to super miesto pre čas s rodinou ♥ 



Tádá... Tu je hviezda tohto roka, ktorá oslávila svoje 90te narodeniny. Áno, počujete, čítate správne. Gratulujem! Je to naše slnko, naša hviezda každého dňa. Hoci sem tam nás hnevá, ale aj tak ju veľmi ľúbime a aj dlho budeme, hoci niekedy ju máme chuť aj zabiť! Ale to by nám potom veľmi chýbala. Stretli sme sa aj s viacerými rodinnými príslušníkmi, s ktorými nie sme často cez rok, takže to bolo veľmi krásne! A prajem babke ešte dlho a veľa rokov, nech je tu s nami ešte pár rokov! ♥ 

A keď sme už pri tých oslavách, tak mi nedá nespomenúť tú moju. Aj narodeniny, aj meniny. Narodeniny mám teda v Januári, meniny v Júny. Takže... narodeniny som oslavovala s kamarátmi, no aj s rodinou. Čo mi prvé napadne? Smiech, radosť a čas, na ktorý nikdy nezabudnem. Vy viete, koho sa to týka a ďakujem vám za všetko aj za najkrajšie narodeniny v mojom živote ♥ Konečne som sa dočkala tej mojej 22 - veľmi dlho som to chcela, lebo proste dve dvojky vedľa seba. Neviem čo som na tom videla, ale chcela som to a tešila som sa z toho. A za necelý mesiac tu mám už 23 rokov. Kokos! Tak to letí... A meniny? Tam neviem či sa dá na to zabudnúť. Ďakujem všetkým z Partizánskeho, no aj kamošom tu z okolia. Ten deň bol parádny a mám naň iba pekné spomienky. Veľa vecí som si v tom dni uvedomila a asi ma osvietilo. Ale som za to vďačná. Ďakujem za každý pohár vína, každú hodinu spolu a každé jedno prianie. Aj za tie oneskorené... 


Neviem ako vy, ale ja som si zamilovala kaviarne, kávičky, čokolády a podobne. Proste posedenie s kamarátmi. To bola taká klasika počas tohto roka, keď sme čakali na školu a úplne si ma to získalo. Ono darmo sa nehovorí, že najdrahší darček je čas. A je to pravda! Pamätajte na to, že kto chce, hľadá spôsoby, nie dôvody. Asi toľko... 


Počas tohto roka som sa viac začala opäť venovať aj beauty sfére a celkovo líčeniu. Nie som žiadny expert. Ale zas si ma to akosi získalo. Veď ste to mohli vidieť na mojom instagrame. 


Bola som teda aj s mojou najlepšou kamarátkou párkrát niekde. A ešte aj budeme. Verím tomu. Toto je človek, ktorý má asi jediný pozná takú aká som. Vo všetkých situáciach. Vo všetkom. A predsa sa so mnou baví, tak pozor na to. Mám ťa rada, Dia. ♥ 


Toto som ja. Túto fotku som pridala na instagram  a asi aj na FB, keď som mala spomínané narodeniny... Ten čas fakt letí... 


Víno, víno a víno a veľmi veľa vína. Ako ja nie som alkoholik. Ale niekedy je dobre na reštart. Za tento rok som sa naučila jedno. Niekedy je dobré vyplaviť emócie, pustiť zo seba všetko von, povedať každému čo si myslíme, pustiť tie slzy a dať si k tomu pohár vína. Taký reštart. Reštart života, mozgu, no hlavne srdca... 



Tak a tu sú tie moje beauty skúšky... Skúšala som aj tmavšie, aj svetlejšie, farebnejšie, no všetko... 


Bola som aj v Košiciach na behu. Áno, behu - konkrétne na maratóne! A bolo to výborné! Milujem tieto atmosféry, kedy všetci prišli samy za seba, no za jeden cieľ. Skvelá práca! Každý z nás beží, taký svoj maratón, tak či už si cieli, na štarte alebo niekde v strede, tak sa nevzdávaj. Bež! Bojuj! Krič! Bež do toho cieľa. Cieľ je samotná cesta. Formuje ťa to. Stávaš sa tým, kým sa máš stať. Tak neprestávaj... 


Dostala som aj takúto krásnu kyticu... Ďakujem ♥ 



Bola som s týmito TOP ľuďmi aj na vyhliadke či kúpeľoch (fotky nižšie). A toto sú presne tí ľudia, ktorí sú tu pre vás stále. Ktorých nájdete iba párkrát za život a musíte sa ich držať. Sú to proste tí praví. Ja si ich neskutočne vážim a má ich rada. Ako... oni to vedia, ja im to rada poviem. A už som aj povedala. Ďakujem za vás... ♥ 








Absolvovala som aj niekoľko mini fotení... 



Oslávili sme narodeniny tohto super muža, pána riaditeľa. Pán riaditeľ, čakám na prémie (inside joke). 


Boli sme spolu aj na niekoľkých koncertoch a fakt sme si to vždy užili. Ono presne tieto veci nám ukazujú, kým sme a spoznali sme sa podľa mňa až moc. Ale už sa nemôžeme prestať baviť. Už to nejde. Máme za sebou až moc toho, aby sa teraz stlačila pauza. Takže pokračujeme... 


Leto bolo v znamení kúpania, kúpeľov, výletov... či už s rodinou alebo kamarátmi. Všetky boli TOP! 





Tento rok som si dopriala aj sladké. Učila som sa na štátnice, no boli to stresy. O tom ste si mohli prečítať v inom článku, takže to vám sem písať nebudem. 



Boli sme niekoľkokrát aj v Bratislave. Či už pracovne alebo aj súkromne či školne. Stále nejako. A stále sme si to užili. Bolo to výborné. Navštívili sme aj niekoľko podnikov, ktoré boli parádne, ale aj o tom ste si mohli už prečítať na blogu... 







Videla som aj množstvo známych tvárí... 


Moja prvá káva v tomto roku v tomto podniku... Bola asi v Marci, takže fotka musela byť. 



Chodili sme aj so šmýkalou, bolo to náročné, ale užili sme si to. Tie deti, niekedy sajú energiu, no natrafili sme aj na takých, ktorí tú energiu dávajú... 

Aááaaa... Mala som aj ofinu. Áno, prešla som si s týmto období a to preto, lebo mám veľké čelo. Ale viete, už mi to nevadí. Nejako som si zvykla a svoje čelo mám rada. Nech si každý hovorí, kto chce, čo chce. 



Tak a tu sú moje promócie... Poviem vám jedno. Štátnice boli stres, no tieto promócie za to stáli. Bol to skvelý pocit, počuť svoje meno. S tým titulom. Bez ohľadu na ľudí, ktorí tam tiež boli. A nemyslím spolužiakov. Tých mám rada. Ale mala som tam aj svoje "lásky", takže som si to tam užila. Bola tam celá moja rodina a som za to vďačná, že ten titul vôbec mám a že tam mohla so mnou byť moja rodina a moji najbližší kamaráti. Ďakujem ♥ 




Tento rok mám a mala som aj niekoľko spolupráci, no už som ich opäť vytriedila, tak som zvedavá, čo nám prinesie nový rok! Chcela by som sa vám poďakovať za tú podporu cez tento rok. Dostali sme sa aj v Blogerovi roka na krásne miesto. Ďakujem. Rovnako tak aj krásne čísla, komentáre. Ďakujem za to všetko, ďakujem za to, že ma sledujete, reagujete a spolu tvoríme tento náš spoločný svet. Dúfam, že nám to vydrží aj v toku 2019 a budeme tu spolu ešte veľmi dlho. Ak by vás teraz napadlo, čo by ste na mojom blogu chceli vidieť, tak mi pokojne napíšte do komentára a ja to spravím ♥ Ďakujem vám za všetko ♥ Mám vás rada! 



A... ďalšie fotenie... 




Každý rok v tomto článku sú fotky z Detvy. Tento rok som to nemohla vynechať. A mala som aj prvú hennu práve na tomto mieste a bolo to skvelé. Neviem... ale vždy na tomto mieste si viem tak dobre vytriediť myšlienky a nájsť nejakú tú lepšiu cestu, že je to fakt kúzelné... Každý rok to potrebujem. A vždy mi to pomôže... Asi to, že som tam aj sama. A čo tá henna mala znamenať? Mala znamenať to, že vlastne... hmn... je to pierko, z ktorého vylietavajú lastovičky. Pierko má symbolizovať ľahkosť, jednoduchosť - to, čo u mňa v živote chýba. Ja všetko komplikujem. A lastovičky sú symbolom slobody v tomto prípade. Takže vlastne " z jednoduchosti je sloboda". Ak niečo je jednoduché, netreba to komplikovať. Buď niečo je, alebo nie je. Nič medzi tým. A ak to takto budete brať, tak budete slobodný. Otvorí vám to lepší život. Presne to, to znamená. ♥ 



Cez leto sme sa bavili aj s babkou na slnku a stálo to za to. Človek by ani nepovedal koľko moc energie vie dať staršia osoba. A tie názory? Vtipy? Milujem ju ♥ 


Premýšľam na komentárom k fotke nižšie a nič mi nemôže napadnúť. Asi komentár nepotrebuje... Proste najlepší priatelia. Tiež skončíte vždy s milión takýchto fotiek a žiadna poriadna? žijeme iba RAZ! YOLO! 




Jarmoky, jarmoky a jarmoky... Bolo ich veľa! A stáli za to. 




Toto je posledná zmienka o mojich týchto korčuliach. Nech odpočívajú v pokoji. Ale boli skvelé. Tiež máte radi korčuľovanie? Ja áno. Aj keď mi to tak moc nejde, ale rada to mám... 




Vravela som vyššie, že som bola na niekoľkých koncertoch, tak som vytiahla ešte zopár fotiek. 









A skoro som aj zabudla. V tomto roku som sa stala vodička. Takže už aj ja môžem šoférovať. Aj o tom ste mohli čítať špeciálny článok! Možno sa vám zdá, že tento rok bol pre mňa najlepší. A asi aj bol. Teda... dokázala som toho fakt veľa. Nebudeme si klamať. Dala som sa na nové cesty, nové výzvy. Ale aj ja som prežívala ťažké chvíle, ktoré trebalo vyriešiť. Ono... dám vám radu. Nedržte sa umelo pri ľuďoch, ktorí vás už dávno opustili. Nestoja za to. Viem, je to ťažké pochopiť, pripustiť. Aj mne to trvalo asi 2 roky. Presne... 2 roky... To je dosť dlho a viem o čom hovorím. Pustite ich ku dnu aj vy a žite si svoj lifestyle. Všetko sa každému vráti a ako tak sledujem, tak karma naozaj funguje... Takže verte jej. Nešpiňte si ruky vy, nechajte to na ňu. Ono to príde - či skôr alebo neskôr. Každému sa všetko vráti. Nikdy nikomu nedovoľte, aby s vami zametal a robil to, čo chce on. Nepomáhajte ľuďom, ktorí sú s vami len keď niečo potrebujú. Buďte s týmto, ktorí vás majú radi takých, akí ste. A snívajte... Žite... neľutujte a užívajte.... Presne toto robte. To čo má prísť, to príde. Tak nech ste pripravení na to... 



Verím tomu, že sa vám tento článok páčil a spolu sme sa tak pozreli na kúsky z toho môjho roku 2018. Dúfam, že aj vy ste ho mali skvelý. A ak sa vám zdá, že nie, tak sa pozrite okolo seba. Ste doma. Máte rodinu. Máte domov. A to je to najkrajšie. Prajem vám do nového roku len to najlepšie. Veľa šťastia, úspechov a hlavne veľa úsmevu na perách. Nech sa vám všetko splní a nech ste šťastné. Zaslúžite si to! A dýchajte, nikto z nás nie je dokonalý... Ste super!




ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK 2019! 

xoxo
Aďka 

2 komentáre:

  1. Supeer článek :-) jde fakt vidět, že máš z roku 2018 plno zážitků, paráda!! Umíš si užívat života :-)

    Přeji klidné a šťastné svátky :)
    Nela z blogu Růžová rtěnka

    OdpovedaťOdstrániť

Používa službu Blogger.