F PHOTODIARY: Moje promócie Bc. - Aďulik Sun

PHOTODIARY: Moje promócie Bc.

Ahojte :)

Konečne som sa toho dočkala a mam za sebou promócie. Aby som vám priblížila situáciu, tak sedím večer v deň promócii v izbe s hlavou, ktorá je plná myšlienok, dojmov a ešte mám v sebe také malé dozvuky z toho všetkého. Rozhodla som sa, že vám tento článok spíšem už teraz, aby to bolo čo najviac autentické, hoci ho plánujem vydať až začiatkom júla. Napriek tomu poďme rovno na článok, nech sa s vami môžem podeliť o nejaké veci a aj sama si to tu navždy zvečniť. Ja som promócie teda konkrétne mala 15.06. 2018 v Partizánskom. Toto mesto mi je už osudné a za posledné roky sa ro ukázalo hneď niekoľkokrát okrem školy. Ale to je iný príbeh, dnes sme tu predsa na to, aby sme si porozprávali a aby som vám ukázala čosi z mojich promócii - vopred sa ešte ospravedlňujem za kvalitu fotiek, ale nič iné nám nezostávalo :) 


Hneď na začiatok vám poviem, že som bola skutočne šťastná v tomto momente, lebo som dokončila oficiálne tri roky života a boli to teda pestré roky štúdia, ale aj života. Bolo to neskutočné - bola to jazda, všetkých jázd a už zazvonil malý zvonec a bol toho koniec.


Tento deň bol výborný a to hneď od rána - prichádzali samé dobré správy. Ja som okolo obeda začala cestovať, aby som sa dostala na miesto určenia. Ja som išla s mojou spolužiačkou, čo vždy spolu cestujeme a aj sme si v aute dobre pokecali. Keď sme prišli už na miesto určenia, tak mala nasledovať skúška. Tá prebehla viacmenej v poriadku a išli sme si pre taláre, habity- alebo to volajte ako chcete. A vtedy si človek uvedomil to, kde vlastne stojí... Prišiel aj vedúci a zriaďovateľ mojej školy a rovnako aj tak veľmi významní profesori z našej školy. Ja som mala dokonca tú česť, že som mohla  dávať kyticu práve zriaďovateľovi mojej školy. Poviem vám jedno, bola som rada, že si ma spolužiaci tak zvolili práve jemu a tiež to, že som mohla mu za všetko poďakovať aj za spolužiakov. On bol veľmi milý, spontánny a tiež mi ďakoval. Všetko sa nieslo v krásnej, rodinnej a pokojnej atmosfére...


Tu som radšej dala čiernobielu fotku, lebo kvalita bola fakt zlá - no ej to fotka s mojim "partyman-om" Miškom, s ktorým to tak dobre ťaháme, že to až ladí. Proste ľudia, kamaráti na rovnakej vlne... :)


Samotná promócia prebiehala veľmi krásne - ach, slovo krásne dnes použijem asi veľakrát. :) Úprimne, myslím si, že ten habit, talár sa mi celkom aj hodil. O dva roky ma to čaká znovu a potom ešte raz :) Tieto dva roky budú veľmi zaujímavé! ♥ O tom vám poviem neskôr v článku. Ale teraz späť k promóciám. Profesori mali krásne príhovory a rozprávali naozaj k veci - nebolo to vôbec nudné a odfláknuté. Mne sa veľmi páčili. Páčil sa mi hlavne citát, ktorý použili viacerí z nich (sa mi zdá) a to: " Charakter, ti určuje osud." To je tak na zamyslenie a naozaj som nad tým premýšľala niekoľko minút z celých promócii a zostalo to vo mne aj ďalej po nich. Nastal študentský sľub. A potom následne začala samotná promócia. Ani neviem, čo som cítila, keď povedali moje meno. Viem, že som mala celú mokrú roku, lebo som bola v strese a bolo mi veľké teplo v tom habite a na tom, sme sa zasmiali pri odovzdávaní diplomu s pánom Valachom, ktorý mi ten titul dával. Bolo to krásne a také oficiálne ukončenie troch rokov. Zrazu som ten papier držala v ruke. Celé tie tri roky boli zrazu zhmotnené na jednom mieste. Inak keby náhodou to niekoho zaujímalo, tak celkový priemer za štúdium som mala 1,34. A štátnice som mala na samé Ačká, vrátane obhajoby. Viem, že by sa niekto pýtal ako minule, tak to tu rovno zmienim. A potom pokračovalo iba poďakovanie od žiakov a od zriaďovateľa školy. A bol koniec... Všetci sme sa rozpŕchli k rodinám a začali sme sa fotiť. Pár fotiek vám aj ja tu dám...



Ja s mojimi rodičmi :)


S našou triednom líderkou a mojou super kamarátkou, Simou :)


A tu už sú všetci hlavní zo školy, úplne v strede môžete vidieť aj nášho zriaďovateľa, Vladimíra Krčméryho :)


Tu už som v ruke držala titul :) Inak ak by ste chceli viac fotiek, videá a tak, tak tie sú na mojom instagrame :)



Ja s mojou najlepšou sestrou, ktorá je tiež v týchto dňoch už PaedDr. Vierka a s mojim ocinom :)


Čo sa týka plánov na tieto dva roky, tak vám môžem povedať hneď niekoľko vecí. Prvá vec je tá, že som prijatá na magisterské štúdium v rovnakom odbore, teda sociálna práca. Druhá vec je tá, že som zároveň prijatá na doplnkové pedagogické štúdium - áno, idem dve školy naraz študovať :) A tretia? Zostávam stále v rovnakom meste a to Partizánske a na rovnakej škole. Verím tomu, že tieto ďalšie dva roky ma posunú oveľa ďalej, kde som teraz a že určite sa tu stretneme na promóciách a ja budem držať nie jeden, ale dva tituly v ruke :)


S mojou Sveťkou, čo chodíme spolu na kávičky po škole :)


Asi tri najlepšie študentky, ktoré sú vždy 100% pripravené :) :) :)


Števko - tak čo dodať? Dúfam, že sa vidíme aj v tom treťom ročníku a ešte si spolu potelefonujeme niekoľko hodín možno aj :)


Opäť s mojou sestrou :) Teda vás zdravia Bc. Adriána Gundová a PaedDr. Mgr. Vierka Gundová. :)


A tu opäť Sveťka, ja a naša Sima :)


Fakt sme sa spolu tešili, že sme to dali a už absolútne oficiálne :)


A tu fotka so Sveťkou a s našou najstaršou spolužiačkou Gitkou :) 


Celé tieto tri roky pre mňa znamenajú v živote veľmi veľa. Veľmi veľa som sa naučila jednak v škole, no aj mimo školy o vzťahoch a čo je to sila kamarátstva. Tiež som sa naučila, kto vlastne som a čo v živote chcem a s akým smerom sa chcem ubrať. A to je to najdôležitejšie v živote - vedieť cieľ cesty. Získala som komu priateľstiev a som rada, že všetci moji blízky pokračujú ďalej a budeme bojovať spolu na tejto lodi. Verím, že to nebude titanic ale niečo víťazné :) Ďakujem všetkým, lebo všetci obohatili môj svet so svojou maličkosťou a vybudovali zo mňa aktuálnu verziu mňa. ♥ 



Dúfam, že sa vám takýto článok páčil. Do komentára mi môžete napísať, čo študujete vy a kde? Teším sa na vaše komentáre a na záver vám chcem poďakovať za gratulácie na FB a v správach. Vážim si to ♥ Ďakujem ♥ 

xoxo
Aďka

CONVERSATION

4 Comments:

  1. Ach jaj, rada spomínam na tie pekné momenty, ktoré sa nazbierali za všetky tie roky na výške a ešte krajší moment, keď som v ruke držala zaslúžený diplom. Človek si fakt neuvedomuje, ako rýchlo to všetko zbehne a zrazu žije život dospelého človeka, chodí každý deň do práce a z práce a všetky tie zážitky a bláznovstvá so spolužiakmi sú zrazu už len spomienkou...

    OdpovedaťOdstrániť