Druhá šanca.

Druhá šanca. To je niečo, čo buď robíte často alebo ste priamo proti tomu. A ako to mám ja? To vám poviem v dnešnom článku. Zamyslela som sa nad tým, keď som čítala nejaké iné články, citáty a podobne. Druhá šanca je vraj zlá, no je skutočne taká zlá ako všetci hovoria? Úprimne... Ja neviem. Každý vzťah s niekým je jedinečný a to znamená, že každý reagujeme inak. Niekto môže myslieť vážne, že to nikdy nespraví, no niekto nemusí. A v tom je ten problém. Ľudia.. 

Ja som presne ten typ človeka, ktorý si veľmi dobre rozmyslí či dá druhú šancu niekomu. A musím sa priznať, že veľmi málokedy ju dám. Keď ju už ale dám, tak je to naozaj premyslené rozhodnutie a ten človek musí pre mňa veľmi veľa znamenať. O druhej šanci je milión citátov, článkov. Všade vám hovoria, že je to ako niečo, keď dáte človeku druhú guľku do zbrane, lebo prvýkrát sa netrafil. Alebo mu dáte priestor, aby vás zničil, keď sa mu to prvýkrát nepodarilo. A možno je niečo na tom pravda. Treba si dávať pozor na ľudí. Na ľudí, ktorým dávate druhé šance. Ja som si už zažila toho celkom dosť... A viete, čo som si všimla? Všimla som si, že človek si musí uvedomiť komu dá do ruky dýku a veriť, že tentokrát ju nepoužije. Ale ono... ten človek ju použije. Môžete dúfať, že vás iba poškriabe a nie zabije... Vždy to tak je. Človek, ktorému dáte druhú šancu, väčšinou ešte raz zradia. Spravia niečo zlé, len musíte vyčkať, kým sa to ustojí a potom už pôjdete ďalej. Preto je dôležité si rozmyslieť či vám daný človek stojí za to sem-tam trpenie. Nikto nie je dokonalý a každý sklame, len musíte niečo vytrpieť, keď vám ten človek za to všetko stojí. Je pravda, že je to ťažké. Hlavne na psychiku. musíte si v hlave upratať, spraviť si poradu samy so sebou. A až keď budete mať jasno v tom, čo chcete, tak potom treba konať...Aspoň ja to tak vždy mám. A čo vy? Určite mi napíšte od komentára... 

Ja si myslím, že druhé šance treba dávať, no tým správnym ľuďom... Vždy sa treba zamyslieť nad tým človekom a skúsiť. Ak to nevyjde, tak sa poučíte a nabudúce budete vedieť. A to je zas ten náš super život... Určite sa nepokúste zmeniť človeka, to sa vám nepodarí. Buďte samy sebou a tí správni ľudia pri vás zostanú. Nesprávni zostanú. Nikoho nedržte nasilu... Ja sa riadim jednou vetou a je to v podstate také moje motto: "NIKDY si nevyžadujte úctu, úsmev, lásku a záujem. Ak vám nie sú dané automaticky, tak nemajú pre vás žiadnu hodnotu."

Potom tu máme druhý rozmer druhej šanci. Druhej šanci nám. Sebe. To je šanca, ktorú by ste mali dávať stále dookola. Čas ubehne veľmi  rýchlo. Ani sa to neuvedomíme. A my budeme dospelí. Budeme musieť stáť na vlastných nohách. A budeme odkázaní samy na seba. A viete... Vtedy pochopíme čo je život. Treba si dávať druhé šance. Treba si dávať šance aj keď sú 50te v poradí. Áno. sme to my a my jediní si môžeme dať druhé šance a šance na skvelý život. Neopúšťajte svoje životy a buďte si verní. Veď žijeme len raz, tak nezahoďme túto šancu... Nevadí, keď padnete. Nevadí, keď zakopnete. Skúšajte veci, ktoré chcete skúsiť. Plňte si želania. Žite! A neprežívajte...

xoxo

Aďka