F ÚVOD: Práca terénneho sociálneho pracovníka - Aďulik Sun

ÚVOD: Práca terénneho sociálneho pracovníka

 

Zdravím Vás... 

Kto by to čakal, že zrovna ja budem písať takýto článok a verím, že z toho bude celá séria (tajné prianie). Kto ma sleduje dlhšie, určite si všimol, že som študovala na vysokej škole. Práve odbor, ktorý úzko súvisí s mojou prácou. A v tomto článku by som vás chcela uviesť do môjho príbehu a prezradím vám aj to, čo môžete čakať v týchto článkoch... 


MOJE ŠTÚDIUM 


Moje štúdium bolo celkom náročné a komplikované. Študovala som viacero škôl, niektoré sa mi aj spojili naraz a to vďaka pandémii. Neplánovane. Kde som teda študovala? Môj bakalársky titul som získala na Vysokej škole sv. Alžbety a to v odbore sociálna práca. Môj magisterský titul som získala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v odbore sociálna práca, no v programe sociálne služby a poradenstvo. A tom som teda bola v Nitre. A potom sa pridali ďalšie špecifiká a podporné štúdia, ktoré mi pomohli si vybudovať po vzdelávacej časti osobnosť vhodného pre sociálneho pracovníka, aj keď... v tomto odbore je potrebné sa neustále vzdelávať, sledovať zákony, postupy. 

Nehovorím, že na Slovensku nie sú lepšie vysoké školy na vzdelávanie v tomto odbore. Ale nemôžem povedať ani jedno zlé slovo na nejakú školu, ktorou som prešla. Hovorí sa o nich kadečo, no každá tá škola mi dala niečo, čo dodnes používam. Moja prvá vysoká škola mi dala veľmi veľa teórie, prehľad v zákonoch, weboch a celkovo všeobecný rozhľad. Moja druhá škola mi však dala veľmi veľa vecí do praxe, rovnako tak do práce s menšinami, špeciálne s Rómami. 

A to obdobie na internáte, v tom meste, tak to mi dalo tiež veľmi veľa. Vďaka rôznym udalostiam, akciám, momentov som sa stala osobou, ktorou som dnes. Vďaka tým ľuďom, ktorí boli každý iný, som sa naučila jednať s každým inak a pochopila som to všetko, čo nás na tej škole učili. Pochopila som aj svoje slabiny, zamerala som sa na svoje silné stránky a naučila som sa žiť tu a teraz, pre seba, no aj pre iných. Dokonale som pochopila to, že je dôležité tu byť pre niekoho iného a pomáhať mu. Maličkosti dokážu zmeniť život niekoho iného a niekto iba potrebuje pocit, že je tu niekto, kto v neho verí. A to sa mi potvrdzuje aj teraz v praxi. 





MOJA AKTUÁLNA PRÁCA 


Momentálne sa nachádzam v Centre pre deti a rodiny (odteraz budem používať skratku CDR) a pôsobím tu ako sociálny pracovník a to konkrétne terénny sociálny pracovník. A moji klienti? Tak tí sú naozaj rôznorodí. My sa sústreďujeme na prácu s deťmi, no samozrejme pracujeme aj s celými rodinami. Snažíme sa predísť vyňatiu maloletých detí z rodiny a sme tu teda na pomoc a podporu v ich živote. Ja mám svoje rodiny, ktorých je pomerne dosť veľa a v každej jednej sa rieši sa niečo iné. Viete si predstaviť teda možno náročnosť práce. 

Ale mňa to veľmi baví. Stále. Podľa mňa som sa v tom našla. A som toho názoru, že aj títo ľudia mi vedia obohatiť život. Navyše, človek nikdy nevie čo má čakať. Život vie zahrať skutočne dobré karty a keď sledujete karty života v niekoľkých rodinách, tak mi verte - nenudíte sa. Ale tie rozhovory s ľuďmi sú aj tak najviac. Najviac. Lebo hoci sú veľakrát náročné a treba voliť správne úroveň vyjadrovania, tak aj také obyčajné deti vám vedia spríjemniť deň, potešiť alebo vám aj niečo múdre povedať

Samozrejme, ako som uviedla, pracujeme s problémovými rodinami a nie vždy je to ružové. Každý klient má za problém niečo iné, niekedy sú to maličkosti, ktoré prerástli do niečoho väčšieho, inokedy je to vážna diagnóza. Ale aj s takýmito ľuďmi treba jednať ako s plnohodnotnou osobou. A to dokáže málokto. Nehovorím, že ja som odborník, no určite sa učím... 





ČO ČAKAŤ V TEJTO SÉRII ČLÁNKOV? 

To je otázka, ktorú sa pýtam aj ja seba. Ono táto séria článkov je iba taký nápad, ktorý mi napadol večer v posteli, keď som nemohla spať. Premýšľala som, čo zvláštne by som mohla ukázať ľuďom a potom mi to napadlo. Veď som terénny sociálny pracovník a to nebýva hocikto. Možno by to niekoho mohlo zaujímať a možno, ak sa niekto hlási na tú školu, tak to nejako ukáže smer ako môže dopadnúť. 

Chcela by som tieto články niesť v duchu, že by som vám prinášala občas (neviem stále ako často to budem stíhať) nejaké informácie zo zákulisia tejto práce. Samozrejme, nenájdete tu mená klientov, adresy. Mestá budú vymyslené a rovnako aj mená (ak by bolo potrebné niečo spomenúť, ale chcela by som sa tomu vyhnúť). 

Nechcem to viesť ako náučnú sériu a čo robiť, keď máte exekúciu (príklad). Chcela by som vám hovoriť príbehy ľudí na všeobecnej úrovni, no zároveň vám dať aj tip ako to riešiť ak máte vy daný problém alebo niekoho v rodine či okolí. Chcela by som to viesť všetko naozaj priateľsky, milo a možno to naozaj niekomu pomôže. Bude to ako denník, no nebudem to tu písať každý deň a určite to bude aj spojené viacero vecí naraz. Každý článok by mal mať však nejakú tému.  To je plán, uvidíme ako to celé vyjde. 



Dúfam, že som vás s týmto nápadom celkom aj potešila. A verím, že to všetko dobre vyjde. Ako hovorím, bude to všetko v súlade s GDPR voči klientom. Bude to všetko všeobecné, na objektívnej úrovni a nebudú tu detaily. To bol taký úvod. Ak by ste mali nejakú tému, otázku, ktorú by ste chceli rozviesť a získať odpoveď z mojej strany,  tak mi pokojne napíšte do komentára. Teším sa! 


Aďka 

CONVERSATION

4 Comments:

  1. Zaujimavý článok a musí to byť ťažké v tejto situácii...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V tejto situácii je to náročné, no ako v každej práci. Dodržiavame všetky opatrenia, no do terénov niekedy naozaj treba ísť.

      Odstrániť
  2. Máš krásnou práci, také jsem sociální pracovnice, ale nepracuji v terénu. Hlavní je, pokud tě práce baví! :))

    OdpovedaťOdstrániť