ŠKOLA: Už mám titul pred menom?!

by - 8:09:00

Ahojte :)

Konečne vám môžem priblížiť moju školu, moje skúšky a moju výšku ako takú. Hneď na začiatok by bolo asi vhodné povedať, že študujem na Vysokej škole sv. Alžbety, ktorá má sídlo v Bratislave, no je bohatá na detašované pracoviská po celej SR, no aj v zahraničí. Určite ste o tejto škole počuli minimálne z médii, kde sa reprezentuje nezištnou pomocou ľuďom, ktorí to potrebujú. Ja študujem odbor sociálna práca, no dá sa tu študovať aj zdravotníctvo. Jedná sa o školu, kde si školné platíte, či chodíte denne alebo externe. A ako vyzeralo moje štúdium? Čo mi táto škola dala? Čo mi vzala? Čo z nej mám? A hlavne... ako vyzerali moje skúšky? Ako vyzerala moja bakalárska práca a tiež aj to ako vyzerali štátnice? Tak to sa dozviete všetko v mojom článku, no ak budete mať stále otázky, tak mi pokojne píšte a ja vám rada odpoviem, ak budem vedieť, prípadne to zistím :) 


TRI ROKY ŠTÚDIA: 


Musím sa priznať, že táto škola a celkovo tri roky mi naozaj rýchlo ušli. Ani neviem ako a už som bakalár? Ako vážne? Kedy?! Nechápem. Stále tomu nerozumiem a asi uverím až vtedy, keď budem držať v ruke titul - ten papier. Btw. určite sa môžete tešiť aj na článok priamo z promócii, ktoré mám už v Júny! Keď sa tak zamyslím nad celými tromi rokmi, tak to bolo ako na horskej dráhe. Raz výborne, raz depresívne a raz neutrálne. Ale vždy to stálo za to a neľutujem ani jeden krok. Neľutujem to, že som si poslala tú prihlášku priamo na túto školu, toto pracovisko. Mala som tam byť. Cítim to. Počas troch rokov som stretla množstvo pováh, ktoré boli skutočne pestré a musela som s nimi pracovať a nejako spolupracovať. Mala som aj super učiteľov, no aj takých prísnych. Ale aspoň nás čosi naučili a všetko sa dalo zvládnuť. Nikto nám nikdy nechcel nič zlé a vždy nás podržali, čo si cením asi zo všetkého najviac. Škola mi podsunula do života aj nových kamarátov, priateľov. S niektorými vychádzam super dodnes, s niektorými nie. Ale to je život. Tiež mi podsunula aj nové skúsenosti do života v oblasti vzťahov a naučila som sa chápať súvislosti a aj to, že všetko sa deje pre niečo a nič nie je náhodou. Všetko má predsa ten zmysel. Čo sa týka priamo školy, tak predmety boli teda humanitne zamerané a to mňa baví, takže s tým som problém nikdy nemala. Samozrejme, mala som aj Ečko (raz ale mala!), no väčšinou som sa nedostala za Céčko. Prevažne som mala Ačko - Béčko. Tieto tri roky neľutujem. Neľutujem ani jeden moment v živote, ani jedno rozhodnutie, či už vo svete vzťahov alebo predmetov. A čo mi táto škola dala? Dala mi nový pohľad na svet. Nový pohľad na život. Nový pohľad na seba. A to je veľmi dobre, keďže škola ťa pripraví, no naučí ťa život. Tiež mi dala veľa priateľov, možno aj takých, čo vydržia aj po škole :) :) :) Dala mi ale to najcennejšie a to je vedomosti. Ono boli tam aj ťažké chvíle, keď som si hovorila, že to nedám, ale dala som to a posúvala som postupne svoje hranice čoraz ďalej. Naučila som sa, že žiadny limit nie je. Jedine ten, ktorý je v našej hlave a živíme ho len my samy. A to je dôležite si uvedomiť. Čo mi táto škola vzala? Vzala mi určite čas, no čas, ktorý za to skutočne stál. Vzala mi ilúzie o svete a určitú naivitu. Naučila ma, že nie každému treba veriť a nie každý chce naše dobro a nie každý tu bude navždy. Vzala mi to, čo som nepotrebovala alebo som to potrebovala zmeniť. Samozrejme, vzala mi aj kopu nervov, komu by škola nevzala. No vyvážilo sa to všetko s tými úsmevmi s mojou partiou (ahojte, ak toto čítate)  a zážitkami, ktoré fakt stoja za to. Kluby, party, výlety, kávičky či prechádzky pri vode alebo len tak pri letisku či pri umelom jazere vo vedľajšej dedine - áno, až tam sme boli. Krásne chvíle, krásne zážitky, ktoré by som nemenila, nech som si kedykoľvek hovorila opak. 

Ja som človek, ktorý sa učí pravidelne, resp. viem si to rozdeliť. A tak vyzerali aj moje výsledky. Konečne som využila svoj talent, že mi stačí na učenie iba týždeň, maximálne dva. Dosahovala som podľa mňa super výsledky, hlavne na môj vkus. Nedostávala som za priemer 1,5 čo je dobré. Vždy som mala nábeh aj na motivačné štipendium. Niekedy mi to ale pokazili nejaké skúšky, ktoré boli nad moje sily, no v podstate mi je to jedno. Ono už sa to doriešilo a chyba bola v podstate na strane docenta a nie na mojej. Takže tak... Počas štúdia sme absolvovali aj niekoľko konferencii, kde sme sa tiež dozvedeli množstvo informácii. 


BAKALÁRSKA PRÁCA: 

Ja som písala bakalársku prácu na tému - " Pravdy, polopravdy a klamstvá v komunite". Motívom k výberu témy boli asi životné okolnosti, ktoré som vtedy zažívala a myslela som si, že všetci klamú a to je predsa téma pre mňa. A aj bola. A aj sa mi to potvrdilo. Neľutujem výber témy, aj keď takto možno neznie moc dobre, keďže málokto píše na túto tému alebo sa radšej nepodpíše (fakt som mala s tým problém). Veľa ľudí povie, že "všetci klamú", ale nikto sa pod tento výrok nepodpíše?! Prečo?! A na podobné problémy som narážala stále. Vedeli ste, že klamstvo nie je medzi hlavnými hriechmi sveta? Zaujímavé, že sa tam dostala napríklad lenivosť, ale klamstvo nie, no to je iná téma. Téma to bola v skutku veľmi zaujímavá a ja som ju rozpracovala do štipku kosti. Ono celú prácu som mala v systéme IMRAD, takže som mala stanovené kapitoly - vo svojej podstate. Minimálny počet strán bol 40 strán (max. 60) a 25 zdrojov. Ja som skončila s o 77 stranami celej práce (vrátane strán, ktoré sa nerátajú do počtu, no zmestila som sa až na jednu stranu ale pssst!) a cez 50 zdrojov. Vyhrala som sa s textom, čo sa mi osvedčilo. Školiteľka mi navrhla A, oponentka tiež A. Protokol? Tak tam som mala zhodu 3,18%. Čo je super výsledok a mala som najmenej z celej triedy. Pomáhala som aj iným spolužiakom, keď mali nejaký problém. Ono ja som celú prácu písala... asi mesiac. Ak rátam aj samotný výskum, tak tri mesiace. Mesiac mi trvalo, kým som spísala celú prácu - teória, výskum. Dlhšie trvalo, kým som obehla školy, keďže som robila výskum na základných školách. Takže som začala písať v Januári a po mojich narodeninách som pomaly končila, pričom som čakala na výskum, resp, posledné dotazníky. A potom som to spísala. Netrvalo to dlho a venovala som sa tomu od rána do večera celé dni, takže to je asi aj ten dôvod. Totiž, ja keď niečo začnem, tak to musím mať čím-skôr a mne to proste nedá robiť niečo iné. Preto neboli tak často články, lebo som denne iba písala a posledné čo mi napadlo bolo, že mám ísť napísať článok. Ak by ste si volili témy, tak odporúčam ísť aj s touto cestou, keďže podobné témy ešte často neboli používané a predsa len.. aj toto je problém spoločnosti. A keď už nič iné... tak ja som sa aspoň vypísala z mojich "ťažkostí" a vďaka aj tomu som späť a silnejšia... :) 


UČENIE NA ŠTÁTNICE: 

My sme mali šťastie, že štátnicové otázky sme mali v konečnom dôsledku vypracované. Štátnicovali sme z dvoch predmetov: Sociálne metódy a Sociálne zabezpečenie. V týchto dvoch predmetoch sa skrýva absolútne všetko - sociálna práca, politika, história, filozofia, právo, verejná správa, psychológia. Všetko. Jeden predmet mal 33 otázok. Takže dokopy 66 otázok, ktoré rozhodnú o našej budúcnosti. Šialené. Ja som sa učila mesiac. Fakt úprimne. Začala som hneď, keď sme odovzdali bakalárske práce aj s protokolmi na škole. Čo si budeme hovoriť, bol to ťažký mesiac. Ani sa nečudujem. Vždy si hovorím to, ako začnem skôr, aby som všetko stíhala a nestresovala. Nikdy to tak nerobím. Asi sa mi lepšie učí pod tlakom. Moje emócie boli cez tento mesiac absolútne na hojdačke. Raz som bola namotivovaná, druhýkrát som plakala ako nič neviem a tretíkrát som rezignovala. Bola som nervózna a často aj nepríjemná na hocijakú malú narážku či vtip, ktorý ma dokázal podráždiť. Prešla som si všetky otázky a učila som sa fakt poctivo, aj keď niekedy som si to zobrala von na slnko a opaľovala som sa pri tom. Ale zvládla som to prejsť a to je hlavné - ono niekedy treba aj oddychovať. Kto ma sleduje na Instagrame, tak určite vie ako to všetko vyzeralo, keďže tam som bola aktívna absolútne najviac. Ono asi vám neviem dať nejaké tipy na učenie, lebo ja to robím všetko tak, ako sa mi v ten moment zdá najlepšie a ono to skutočne funguje. Ale určite zvýrazňujte a prepisujte poznámky, hlavne tie roky... 


ŠTÁTNICE: 

7.5. 2018... na tento dátum asi nezabudnem. Už deň pred tým som nespala, pomaly ani nejedla. Bola som skutočne v strese. Neviem ako vy, ale ja som skôr v strese deň pred skúškou ako v samotný deň skúšky. A ani toto nebolo výnimkou. V tento deň sa vo mne odohrávali rôzne pocity. Boli aj kladné, no aj záporné. Vedela som, že som sa učila, no aj tak som si neverila na 100%. Bolo to divné. to, že som mierila presne do stredu terča, no aj tak som neverila, že ho trafím. Verila, ale nie na 100%. Mala som strach, no stále som si hovorila, že sa musím prekonať. Musím sa tváriť, že to viem a ono to nejako zvládnem. A tak aj bolo. Na prvý pohľad som sa javila bez stresu a pokojne, no vo vnútri som bola zlomená a roztrasená ak malé dieťa. Ale pocity na takejto skúške idú asi bokom. Ja som veľmi zodpovedná a tak táto skúška proste musela vyjsť. Navyše, nikto nie je bez strachu. Silní ľudia iba sa naučili svoj strach prekonať. A o to som sa pokúšala aj ja. Ráno som "vstala" už o 5tej (tie úvodzovky preto, lebo som ani nespala). Prichystala som sa a išla som do mesta, zkade ma brala kamoška, spolužiaka rovno do školy. V aute som samozrejme panikárila s otázkami, keďže som si to chcela aspoň trošku pozrieť, keďže som išla na skúšky hneď druhá v poradí. Bola som ako v tranze. Prišla som do školy a vedúci komisie nám povedal prvé pokyny. Všetko vyzeralo byť v poriadku. Potom sme asi hodinu čakali na zbytok komisie a išlo sa na vec. Najskôr som si vypočula obhajobu práce od spolužiačky, ktorá išla prvá dnu a ja som jej robila v podstate svedka. Videla som ako to všetko vie a tak som začala panikáriť - samozrejme som mala známy "poker face", pre každý prípad. Ešte som by som mala povedať, že ja som si svoju prezentáciu prešla, učila som sa ju a vedela som, čo tam mám napísané. ALE, napriek tomu som improvizovala. Z toho stresu mi vypadlo všetko naučené a tak som iba rečnila. Vedela som o čom mám prácu, takže to išlo. A hlavne, ja som výrečná, takže obkecám aj čerta-diabla. A tak aj bolo. Sadla som si na diskusiu, kde mi prečítali posudky, pochválili za nízku zhodu a nastal moment otázok. Oponentskú otázku som v pokoji dala,  žiadne problémy. A potom také tie "zákerné" od vedúceho komisie. Trošku sa snažil si presadiť svoj názor, ale ja som veľmi tvrdohlavá a ono, keď niečo tvrdím, tak som o tom na 100% presvedčená a samozrejme si za svojim názorom, rozhodnutím stojím. Tak som sa nedala. Nastali tam vtipné situácie, ktoré by som nejako bližšie asi nešpecifikovala, no spýtala som sa ho napríklad to, či by veril, keby mu poviem, že mu to sako pristane :) Áno, bolo to v téme a dokonca to bola moja odpoveď na jeho otázku. Rečnili sme aj o súčasnej politike.  Takže toto som nejako dala.

... a potom prišli štátnice z predmetov! To sme si sadli dnu, mali sme dosť času na prípravu. Volili sme si modrú a červenú, co predstavovali predmety. Dve farby a ja som v nich videla celý život. Našťastie, moje šťastie je také, že keď ho potrebujem, tak si na mňa fakt sadne. A prišlo aj teraz. Vybrala som si dobré otázky, ktoré som fakt vedela a dali sa hlavne obkecať - zas sa dostávame k tomu, že som výrečná a proste rozprávam aj keď neviem a snažila som sa tváriť, že som si vo všetkom istá. Hoci som nebola. Vedela som, že to viem, ale vedela som, že mám aj medzery v niektorých témach. Našťastie som si vybrala otázky typu "prvý kontakt s klientom" a "právne vedy", čo som vedela. Takže si viete predstaviť ten kameň zo srdca, ktorý mi spadol na zem po prečítaní otázok. Prišla som pred komisiu a len som spustila. Všetko, čo mi napadlo v daný moment, plus to, čo som mala napísané. Ani neviem o čom som rozprávala. Potom ma zastavili, že im to stačí a môžem ísť... Keď som vyšla von, tak som mala zo seba skvelý pocit, že som nezostala ticho a predsa som vedela! Krásny pocit... Potom nám dali vedieť výsledky a ja som to to dala, takže vás zdraví slečna bakalárka! ♥ Mala som zo všetkého za A ♥


ČO ĎALEJ??? 

Asi všetkých zaujímalo, čo spravím ďalej... Čo bude ďalej? Budem pokračovať? Úprimne, aj mňa to zaujímalo a dosť rozhodovali v mojich rozhodnutiach aj moji kamaráti priamo zo školy a spolužiaci, učitelia celkovo. Premýšľala som či chcem pokračovať a boli to teda dlhé rodiny premýšľania a neboli to zo dňa na deň výsledky. Nakoniec som sa rozhodla, že na danom detašovanom pracovisku budem pokračovať a dokončím si teda aj (snáď) druhý stupeň a teda Mgr.. Zároveň, som sa prihlásila aj na DPŠ - doplnkové pedagogické štúdium, ktoré môžeme študovať my naraz. Takže o dva roky ma čakajú dvoje štátnice, takže to bude dosť ťažké, no beriem to ako obrovskú výzvu a výzvy sa majú splniť! ♥ 

A ešte takto na koniec by som chcela poďakovať pedagógom, spolužiakom, priateľom, ktorí mi za tieto tri roky fakt prirástli k srdcu... nebudem tu vás asi menovať, veď vy viete koho mám rada a koho zas nie. :) Verím, že to spolu ešte potiahneme dlho a potom sa uvidí. Dúfam, že nezavrieme len tak za sebou dvere a to priateľstvo a vzťahy budú pokračovať ďalej... no to je vo hviezdach ♥ ĎAKUJEM ♥ A gratulujem všetkým bakalárom z mojej triedy :)


Dúfam, že sa vám dnešný článok páčil a teším sa na ďalší článok! Ak by ste chceli viac takýchto článkov, tak mi pokojne napíšte a ja ich budem pridávať častejšie ♥ Môžete mi napísať do komentára, že či máte titul pred menom a aký máte názor na vysoké školy? Možno aj na túto tému by mohol byť článok, určite mi to napíšte... Teším sa na vaše komentáre :) 

xoxo
Aďka

You May Also Like

7 komentárov

  1. Wow, klobouk dolů a gratuluji. Obdivuji tě, že jsi se rozhodla ještě pro další studium a samozřejmě držím palce. Moc pěkný článek. :-)
    welcometomyworld

    OdpovedaťOdstrániť
  2. 66 otazok? To mam bohuzial tak na 1 skusku :D inak gratulujem

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj ja som mala skúšky s kopou otázok počas semestra :) Tieto otázky boli veľmi obšírne a teda jedna otázka bol aj celý predmet :)

      Odstrániť
  3. Už abych měla také státnice za sebou, ale u nás jsou až v půlce června. :) Moc gratuluji a přeji hodně štěstí v dalším studiu.:) Š

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to máš ešte Času habadej, ale určite to zvládneš :)
      Ďakujem a ja tebe držím palce ♥

      Odstrániť

*Niektoré články sú vrámci spolupráce (sú označené). To nemení fakt, že recenzie sú pravdivé (podľa subjektívneho názoru) a nijako to neovplyvňuje recenzovanie či skúšanie daného produktu.
*Všetky moje fotografie a text je chránený autorským právom. Nemôžu byť kopírované bez môjho súhlasu. ©2013-2018
*All of my photographs and the blog content are copyrighted and all rights reserved. They may not be used or reproduced in any way without my explicit permission.