Introvert vs Extrovert

Ahojte :)

Dnešný článok ... Neviem ani či bude dlhý, či krátky. Sama neviem ako sa to vyvinie a neviem ani čo tu budem písať. Nechám to v priebehu a uvidíme ... O čom to bude ? Bude to o jednej osobe, ktorá má blog a písala aj o mne - článok nájdete TU :) Myslím si, že názov článku hovorí za všetko. Bude to taký opis nášho priateľstva, našej cesty. My sme teraz ukončili 4 roky na gymnáziu a naša spoločná cesta je na konci. Samozrejme, dúfam a zároveň verím tomu, že sa stretneme a budeme sa stretávať ešte niekoľko rokov ...

 

Ja to zoberiem asi trošku z inej stránky ako Viki. :) Ja som prišla na gymnázium a bola som tam naozaj nová a doslova stratená. Bola som extrovert a preto som sa nejako veľmi nabála, že si nenájdem kamarátov. Prvý ročník som sedela s jednou kamoškou a spolužiakom. Nejako som si ju nevšímala ... Nie nevšímala ! Skôr to bolo také, že som mala Kiku a tá mi stačila. S ňou som strávila všetky prestávky a iných ľudí som nejako neriešila viac. Potom nastal jeden moment, ktorý je zbytočne tu riešiť a je to súkromné ... Cez letné prázdniny som riešila s kým budem sedieť v škole a s kým sa budem baviť v škole. Mala som strach - netajím sa tým. :) Napísala som sms jednej dievčine, ktorú som chápala ako introverta, ktorý sa nebaví veľmi s veľa ľuďmi. Myslela som si,že idem do rizika, pretože som sa s ňou predtým nejako veľmi nebavila. Skúsila som a neoľutovala som to dodnes. Ako sa hovorí : " Všetko zlé je na niečo dobré. " Keby nenastal jeden moment, dnes by som nepoznala jedno skvelé dievča. :) Takže som rada ... 


























Ja Viki sme naozaj rozdielne. Pamätám si niekoľko vecí z prvých spoločných dní. Prvé dni boli naozaj ťažké - aspoň pre mňa. Viem, že som sa modlila, aby so Viki kýchla - nech sa jej viem prihovoriť. Naše prvé rozhovory boli ťažké, pretože sme skutočné úplne iné a možno preto, nám to tak dobre sedelo a klapalo. :) Pamätám si, keď Viki doniesla do školy tablet ( vtedy začínali a boli naozaj niečim novým). Hrali sme nejaké hry - samozrejme na tom tablete. :) V tom sa asi niečo zlomilo a začali sme komunikovať a zrazu sme mali aj tému. Bolo to pre mňa dôležité, pretože ja som skutočne výrečný človek a spoločnosť priam vyžadujem a vyhľadávam. :) Nastali nejaké spoločné výlety ... Ako povedala Viki, všetko začalo na Remate na chate, kde sme museli tráviť spolu čas - "museli", nič sme nemuseli, no vyšlo to tak. :) Nastali ďalšie výlety, kde sme boli už dobrovoľne. Turistika, kde sme spolu pomaly vyšli na Drienok ( predbehla nás aj pani učiteľka, ktorá mala operované koleno :) hahha ). Zvládli sme to ! Vtedy viem, že keď sme boli hore, tak Viki vytiahla tablet a ja som vtedy pochopila z kade fúka vietor a čo si môžem dovoliť a čo naopak nie. :) Viki ma naučila veľmi veľa ... Napríklad ? Keď chcem, aby niekto išiel so mnou do bufetu ... Nemôžete začať vetou : " Ideš so mnou do bufetu ? " Ale musíte začať vetou : " Neišla by si so mnou do bufetu ?" :) A to je len zlomok vecí ... Viki svojím spôsobom u mňa zaplnila nejaké miesto v srdci, ktoré bolo prázdne a zrazu sa tam niekto perfektne hodil. Našla som nejakú osobu, ktorá je iná ako ja, no môže mi a DALA mi do života niekoľko vecí a dôvodov. Učila ma nové veci, určitým spôsobom ma učila si veriť a ukazovať mi, že nie vždy je všetko moja vina. Tiež ma naučila angličtinu :) No aspoň niečo ... 



Možno najväčší rozdiel sa ukázal keď sme robili našu prezentáciu. Je jedno či na TPP alebo na Stužkovú. :) Všetko to bolo skvelé a naozaj to bolo zaujímavé. Viki ma veľkú potrebu robiť veci perfektne a veľké detaily museli byť bez chyby. Ja ? Mne to bolo jedno - nevidela som nejaký rozdiel v tom, čo sme robili. Bolo mi to jedno či to bolo v pravo alebo v ľavo. Moja úloha ? Ja som robila a opravovala gramatické chyby, nech to máme bez chyby. A bola som tá, ktorá ručila za bezchybnosť v tomto smere ... A takto nám to fungovalo. Tam sa ukázala aj jedna vec a to láska k zvieratám. Ja som mučila jej mačku a ona ju ľutovala. :) :) :) Tieto spomienky sú skvelé a budú mi chýbať ... Musím povedať, že jej KOCÚRA som si nakoniec ja obľúbila. :) 

Milovala som našu rozdielnosť. Nastali chvíle a myslím si, že presne dve hádky, kde tá druhá pochopila, kde sú hranice a čo už naozaj vadí a prekáža tej druhej.osobe. Každopádne si myslím, že naše rozhovory nikdy neboli v nejakom zlom zmysle, aj keď sme si vymieňali názory. :) Naša rozdielnosť je naozaj veľká. Základná vec v každom jednom mladom veku je asi hudba ... Ja počúvam RAP a ona americké pesničky a iné anglické texty. Ja ? angličtinu nemám rada a priam ju nenávidím. Ona ? Angličtinu miluje a priam s ňou žije, číta knihy a podobne. Keď sme pri tých knihách .. Ona knihy číta stále a má za sebou cca 800 kníh, ak nie aj viac. Ja ? Ja som prečítala možno 3 knihy za svoj život. :) Sama som sa niekoľkokrát čudovala ako je možné, že si rozumieme a všetko nám klape. :) V takýchto rozdieloch by sme mohli pokračovať aj ďalej ... 



Ideme pekne k Viki ... Pre viacerých je to blogerka, ktorá má svoj blog. Pre spolužiakov je to dievča, ktoré je schopné a naozaj odborník v knihách a je introvert. Ja ? Možno mám väčší prehľad, no nemôžem povedať, že ju poznám na 100 %. To nemôže povedať nikto ... Ja nejako neverím na najlepších kamarátov, no k nej môžem a mohla by som povedať tento prívlastok. Pokojne bez výčitiek. :) Je to dievča, ktoré snáď nikto nikdy neprečíta absolútne celú. Miluje varenie, knihy a zvieratá, presnejšie mačky a kocúrov. :) Ja som sa niekoľkokrát nestačila diviť ako ona dokáže preciťovať mačku či knihu. Pre mňa nepochopiteľné, no akceptovateľné. :) Milovala som aj keď sa usmiala ... Keď som riešila somariny a ona sa na mňa pozerala, že čo riešim .. Nevidela v tom nijaký zmysel. :) Ani sa jej nečudujem ... Pamätám si jeden deň, keď Viki bola veľmi bez nálady, resp. nemala náladu a ja som jej chcela pomôcť. Ona ? Chcela byť sama a byť ticho. Ja som to nechápala a cítila som sa naozaj bezmocná. Chcela som jej pomôcť, no nemohla som. Mohla som a to najlepšie tým, že budem ticho a nechám jej čas. Pre mňa to bolo naozaj ťažké ... Ťažko chápať ako som to zvládla a sama neviem ako som to zvládla s mojou povahou ... Každý deň ma dokázala prekvapiť. Počúvala ma a bola moja taká "vŕba", ktorej som mohla povedať všetko a vedela som, že to pochopí a poradí mi. Veľmi veľakrát sa mi stalo, že mi dala skutočne dobré rady do života. Ukázala mi jej náboženstvo a čomu verí. Také malé odhaľovanie častí z nášho života bolo najlepšie .. Myslím si, že dodnes je veľa tém, ktoré by sme mohli ešte odkryť a začať sa o nich baviť. :) 


Jednou náhodou som našla človeka, ktorý tvoril vždy bude tvoriť môj kus života. Dnes sme hoci ukončili jednú veľkú etapu v živote, no to neznamená náš koniec. Aspoň dúfam ... Je to človek, ktorý je úplne iný ako ja a preto dopĺňa moje chyby a moje črty osobnosti (?!). Tieto 3 roky boli pre mňa najlepšie spomienky a zážitky. Či to boli výlety alebo len naše sedenie v lavici. Aj sedenie v lavici bolo zaujímavé a jedna veľká výzva ... Osloviť introverta je dosť ťažké - NAOZAJ ! Priateľstvo je vo vývoji a to naše nie je výnimkou, no aspoň viem, že je človek, ktorý vo mňa veril a stál pri mne. Prejavilo sa to hlavne tieto posledné dni .. Boli dva predmety, ktoré boli pre mňa katastrofa. Angličtina a Dejepis = nočná mora. Ideme pekne po poriadku ... Angličtina ... Tento predmet je dôležitý a ja som na jeho veci veľmi ľavá. Naozaj mi nejde ... Veľa ľudí ( a učitelia neboli výnimkou) sa balí, že z neho nezmaturujem ( zmaturovala som ! ). Ona ? Ona pri mne stála a podporovala ma, pomáhala mi a vždy vedela povedať niečo, čo ma držalo nad vodou ako sa hovorí. :) A to na nej milujem ... Vždy má svoj názor a ten názor je vždy k veci aj keď sa téme nerozumie ... :) Dejepis ? Dejepis sa prejavil hlavne na maturite. Tam som išla už s plačom a ona pri mne stála ako stĺp, ktorý ma vždy zachytí . Tvorila pre mňa nejakú záchytnú sieť, do ktorej som vždy padala a vždy ma krásne odrazila smerom hore ! Keď som čakala na vyhodnotenie, tak som mala doslova slzy v očiach. Ona sa na mňa pozrela takým pohľadom, že neviem či vedela čo má robiť. Išla som na vyhodnotenie a keď som vyšla von, tak som ju silno objala a začala som plakať ! :) Naozaj ... Ona to chápala a musím povedať, že som bola v šoku. Nie v zlom, žeby som ju brala ako nejakú divnú. To nie ... Ale viem, že objímanie nie je nič pre ňu a nežije týmto "spôsobom". Ale bola som rada ... Cítila som, že niekto je pri mne a niekto ma určitým spôsobom aj chápe. Vtedy som si uvedomila, že mi bude chýbať a bude mi chýbať to všetko okolo ... Ten pocit nebol jediný, ktorý som dostala do svojho vedomia. Ďalší pocit bol pre mňa dôležitejší ... Bol to pocit, že držím v náručí človeka, ktorý je pri mne a vždy bol, ktorý ma podporoval a stále pri mne stále ako oporný bod ! Vedela som a cítila som, že mám pri sebe človeka, ktorého mám rada a milujem jej nedokonalosť a zároveň dokonalosť. V tom momente sa mi prehodili všetky 3 roky v hlave a vtedy mi svitlo, že toto bol človek, ktorý prišiel do mojej životnej púti vďaka škole, ktorá nebola hoci najlepšia a tá cesta bola hrozná, no ona to krásne spríjemňovala. :) 

Touto cestou by som ti chcela Viki poďakovať za tie 3 roky a verím, že sa stretneme aj mimo hroznej  školy. Boli to krásne 3 roky a budem na ne spomínať v dobrom. :) ĎAKUJEM ! Ja už nemám slov - neviem ako vyjadriť to všetko, čo sme prežili a čo si pre mňa dokázala spraviť. :) Ako to býva v knihách ... Hlavný hrdina je prenesený do ďalšieho diela (pokiaľ neskočí do bazéna a tým neumrie hahaha). Tak ty si ten hlavný hrdina, ktorého som preniesla do ďalšieho diela môjho života a teším sa na ďalší príbeh. :) Ako som povedala ... Mňa sa len tak nezbavíš :) A ešte jedna vec .. Prvú sms správu neľutujem a nikdy ľutovať nebude. Dala mi človeka, ktorý môj život len obohacuje a takých ľudí treba mať v živote tiež. Určite si ma zmenila a pravdepodobne v dobrom :) :) :)  Dúfam, že sa ti článok páčil a teším sa na ďalšie spoločné zážitky :) ĎAKUJEM ! :* 

Dúfam, že sa vám článok páčil a teším sa na ďalší :) Tie ďalšie budú 2x o"škole" a jedna GIVEAWAY!!! :) 

xoxo
Aďka 

6 komentárov:

  1. To mi připomíná loučení před pár lety z moji nejlepší kamarádkou. Bohužel už nejsme ani v kontaktu, ale byly jsme podobné, jako vy. Moc krásně jsi to napsala.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne :) Ja dúfam, že budeme v kontakte ... a to ma mrzí :/

      Odstrániť
  2. jak si to pekne rozpísala , ja na strednej som nemala s nikým problém mali sme super vzťah s mojou triedou noo potom sa stla jedna necakana vec a musela som prerusit na rok studium samozrejme chcem si skoncit svoju super pegecku a nastupila som do novej tiredy s novymi ludmi je to take zvlastne tam sice s kazdym som za dobre ale chybaju mi starí spoluziaci este musim jeden rok vydrzat a cawky parky ! :)
    clodyteenmummy.wordpress.com

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Krása ... ÚPLNE tvojim štýlom ako inak =).

    A s tým bufetom to bolo trošku inak ak si dobre pamätám. "Poď so mnou do bufetu" sa zmenilo na "idem do bufetu" plus šťeňací pohľad ako inak. =D

    To som s tými objatiami tak priehľadná?! =D

    Rada - bolo mi vlastne cťou - byť tam pre teba.

    Čo viac dodať? Nič. Článok si čítala. Stretávať sa neprestaneme. Priateľstvo stále má priestor k vývoju. Možno hovorím zbohom škole no tebe ani náhodou.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak môj štýl no, :D Nezaprel sa :D

      Ale štenecí výraz - ja sa tak tvárim vždy keď niečo chcem - a nie je to zámerný výraz :D

      Ďakujem a som rada !

      Odstrániť